Bárth János (szerk.): Szavak szivárványa. A 6. Duna-Tisza közi nemzetközi néprajzi nemzetiségkutató konferencia (Baja, 2005. július 13-14.) előadásai (Baja - Kecskemét, 2006)

Kustár Rozália: A népi gyógyítás hagyományai a német nemzetiségű Hartán és a szlovák Dunaegyházán

Rozália Kustár

Tradícia ľudového liečenia v nemeckej národnostnej obci Harta a v slovenskej Dunaeďháza- Resumé -Predložená štúdia zhŕňa poznatky o ľudovom liečiteľstve na základe výskumov realizovaných v rokoch 1995 a 2005 v Dunaeďháze a v roku 2005 v Harte. Nemci prisťahovaní do Harty (Hartau) a Slováci prichádzajúci do DunaedMzy v prvej polovici 18. storočia sem priniesli poznatky ľudového liečiteľstva z materských území. Jeho korene možno hľadať v stredoveku.

Väčšina zmienených praktík je všeobecne známa aj v regióne medzi Dunajom a Tisou, ale vyskytlo sa niekoľko prvkov, ktoré pravdepodobne korenia v odlišnej národnostnej tradícii. Rozlíšenie týchto prvkov je veľmi obtiažne, a v množstve prípadov nejednoznačné aj kvôli odlišnej zachovalosti údajov. U obyvateľov Harty je živšia spomienka na ľudové liečiteľky, ktoré sa rovnako zaoberali s liatím olova, bylinkárstvom a zariekaním. V Dunaeďháze sa vo viacerých údajoch vyskytuje spomienka o použití ľudského moču v liečitelských praktikách. V Maďarsku je známy zvyk ťahania pupku (navicí) iba v obciach s nemeckou národnosťou. Vo viacerých rodinách v Harte používajú tento spôsob liečenia dodnes. V Dunaeďháze poznali čaj z bazového kvetu, ale plod považovali za otravu, nikdy z neho nevarili lekvár. Naopak v Harte preferovali bazový džem, a k tejto rastline sa viaže viacero zariekaní.

V štúdii sú vymenované tie liečivé praktiky, ktoré sú v skúmaných obciach všeobecne známe, a do nedávna boli, alebo sú stále živé.