Horváth Richárd: Győr megye hatóságának oklevelei (1328-1525). (Győr, 2005. A Győri Egyházmegyei Levéltár Kiadványai, Források, tanulmányok 1.)
Stredoveké listiny Rábskej stolice (1328-1525) V kontexte výskumu stredovekého Uhorska sa stoličným inštitúciám, okrem posledného obdobia, nevenovala väčšia pozornosť. Táto absencia pramenila aj z neznámosti príslušných prameňov. V ostatných pätnástich rokoch sme na poli sprístupnenia uhorských stredovekých prameňov svedkami výrazných pokrokov, ktoré sa (i keď doposiaľ len v menšej miere) prejavujú aj v tomto smere. Začalo sa mapovanie listinného materiálu úzko spojeného s fungovaním stredovekých stolíc - či už v ich úlohe vydavateľa, alebo adresáta. Prvenstvo v tomto smere patrí publikácii Ferenca Szakála, ktorý vo forme regestov písaných v maďarčine sprístupnil listinný materiál stredovekej Tolnianskej stolice. Nasledovala publikácia Ferenca Pitiho a Norberta C. Tótha, ktorí podobným spôsobom spracovali pramene Sabolčskej stolice. Práve táto spomedzi stolíc stredovekého Uhorska zaznamenala doposiaľ najvyšší počet podobných publikácií. Prítomný zväzok je v uvedenom poradí síce treťou publikáciou, no od menovaných regestárov sa podstatne líši. Za svoj cieľ si vybrala spracovať okruh listinných prameňov vydaných Rábskou stolicou (comitatus Iauriensis). V prípade doposiaľ nepublikovaných prameňov zvolila metódu sprístupnenia ich úplného znenia, takže tieto si záujemca môže preštudovať v plnom znení v latinčine. Regesty sú uvádzané iba v prípadoch už predtým publikovaných prameňov a zároveň odkazujú na zdroje, ktoré prinášajú ich plné znenie. Týmto spôsobom sa s celým spektrom známych listín vydaných Rábskou stolicou môže priamo, či sprostredkovane oboznámiť aj inojazyčný bádateľ. Pri zostavovaní publikácie nás viedla snaha sprístupniť čo najväčšie množstvo zachovaných listín vydaných uvedenou stolicou ako aj jej adresovaných mandátov. Ako východiskový základ pramenného výskumu nám v tomto smere poslúžila foto- a mikrofilmová zbierka uhorských stredovekých prameňov, pokrývajúca oblasť celej Karpatskej kotliny (tzv. zbierky DL-DF), ako aj k nej vytvorená počítačová databáza. K tomu sme priradili výsledky ďalších archívnych, ako aj knižničných výskumov. Veľká časť sprístupnených dokumentov pochádza z Maďarského krajinského archívu (Magyar Országos Levéltár, Budapest), Archívu Benediktínskeho opátstva v Pannonhalme (Pannonhalmi Bencés Főapátság Levéltára, Pannonhalma), Archívu Hodnoverného miesta Spišskej kapituly (Archív spišského biskupstva, Spišské Podhradie - tiež Filmotéka Slovenského národného archívu, Bratislava) a Archívu Prepošstva premonštrátov v Csorne (Csornai Premontrei Prépostság Levéltára, Csorna). Ostatné listiny v prevažnej miere pochádzajú z rodových fondov (KhuenHéderváry, ÚchtritzAmadé atď.) Na základe spomínaného okruhu pramenných zdrojov predpokladáme, že tu publikované pramene oslovia nielen záujemcov o minulosť dnešnej župy Győr-Moson-Sopron, ale aj širšiu vedeckú a bádateľskú verejnosť. Iste neujdú pozornosti bádateľov všeobecných dejín či dejín jednotlivých stolíc. Stanú sa tiež cennou pomôckou pre mnohých bádateľov zo Slovenska, napokon časť Rábskej stolice zasahovala aj územie dnešného Slovenska (tzv. slúžnovský obvod Csilizkôz). Celková skladba diplomatára sa vo všeobecnosti zhoduje so štruktúrami podobných maďarských či významnejších západoeurópskych publikácií. Dokumenty, opatrené regestami a príslušným aparátom, sú zoradené v chronologickom poradí. Sprievodný aparát obsahuje základné
