Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Sarlota Drahosova: Rodové fondy v Štátnom oblastnom archíve v Nitre a ich využitie
Teodor Botka bol nielen právnikom a historikom, ale aj predsedom rôznych župných spolkov, komisárom pre riešenie následkov živelných pohrôm a kurátorom keglevičovských majetkov. Každý typ jeho záujmu sa odráža aj v zachovaných písomnostiach. Vrátime sa ešte k prvému označeniu právnik a historik. Z tohto titulu korešpondoval s mnohými politickými a kultúrnymi činiteľmi Uhorska - Ferdinandom Knauzom, Štefanom Mojzesom a ďalšími. V rukopise sa zachovalo niekoľko jeho prác, spomenieme Levický hrad, z oblasti dejín správy práce s názvom Župné zriadenie, Slúžnovské úrady. Vypracoval Tekovský diplomatár, zúčastnil sa polemiky o ustálenie dátumu historického príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ochrana budov ako kultúrnych pamiatok, ako aj ich evidencia pamiatkovými úradmi, privádza k nám ďalší typ bádateľa, ktorý má záujem študovať rodové písomnosti. Zaujímajú sa o pôvodné stavebné plány, historické rekonštrukcie a na to sa viažuce rozpočty kaštieľov, kostolov, kaplniek, krýpt, napr. stavebné plány sídla rodu Friesenhof v Krásne, plány kaštieľa a kostola v Horných Lefantovciach. Veľkú skupinu písomností tvorí správa majetkov príslušného rodu ako obraz o stave a spôsoboch hospodárenia, ktoré, ak sú v menšej miere, sú súčasťou rodového fondu, ak prevládajú, sú zaradené do fondov panstiev. Na ukážku spomenieme Oponiovské panstvo v Oponiciach, kde okrem hospodárstva jednu skupinu tvorí korešpondencia členov rodu z 19. a 20. storočia, ako aj rozličné písomné drobnosti ako sú fotografie členov rodu, osobné doklady. Tieto písomnosti boli prevzaté do archívu priamo z oponiovského kaštieľa v roku 1957. Najsilnejšie zastúpenie v type rodových hospodárstiev majú pálfiovské písomnosti bojnickej vetvy tohto rodu. Zrkadlí sa v nich rozvinutá organizácia správy majetkov, ktoré sa rozprestierali okolo Bojnického zámku, sídla panstva, v poľnom a lesnom hospodárení. Písomnosti boli usporiadané v roku 1942 ešte za pôvodných majiteľov do 45 vecných skupín (partes) a do podskupín označených ako fascikle. Písomnosti, z ktorých sa formovali rodové fondy, nevznikli z klasickej organickej úradnej činnosti. Napriek tomu sú to ucelené súbory, pri ktorých spoločným väzivom sú pôvodcovia písomností, ktorých spájajú najrôznejšie príbuzenské vzťahy. Môžu byť vo vlastníctve štátu zoštátnením, darovaním, ale môžu byť uložené v štátnom archíve aj ako súkromný zmluvný depozit s presnými podmienkami uloženia a využívania. Na začiatku 90-tych rokov 20. storočia sme vrátili depozit rodiny Koronthály, pretože dedičia podľa zmluvy mali nárok na spätné odovzdanie. Z hľadiska typológie písomností je charakteristická veľká rozmanitosť a čo býva časté, vo fonde jedného rodu sú vmanipulované písomnosti iných rodov, ktoré tam z hľadiska príbuzenských vzťahov síce patria, ale dajú sa z nich vytvoriť aj samostatné nové fondy. V posledných rokoch sme získali niekoľko osobných fondov poľnohospodárskych odborníkov pôsobiacich ako pedagógov v Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Je to novodobý
