Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Beatrix Sinková: Dodatk y k odsune Maďarov, žijúcich na Slovensku, na územie Čiech Dodatky k reslovakizácii Maďarov, žijúcich na Slovensku, v rokoch 1946-1948 v spisových materiáloch Okresného národného výboru v Štúrove
BEATRIX SINKOVÁ Dodatky k odsune Maďarov, žijúcich na Slovensku, na územie Čiech Dodatky k reslovakizácii Maďarov, žijúcich na Slovensku, v rokoch 1946-1948 v spisových materiáloch Okresného národného výboru v Štúrove Dva dekréty prezidenta Československej republiky, vydané v roku 1945, hlavne ich praktická realizácia, spôsobili význačné zmeny v národnostných, spoločenských a sociálnych pomeroch okresu. Dekrét prezidenta republiky č. 88 je právny akt o všeobecnej pracovnej povinnosti, s účinnosťou od 1. októbra. Praktická realizácia nariadenia sa začala, podľa hlásenia Oblastného bezpečnostného referátu v Komárne, 19. novembra 1946 s vecným označením „odsun maďarského obyvateľstva na poľnohospodárske práce do Čiech a na Moravu" Podľa hlásenia Okresnej správnej komisie v Parkane (Štúrovo) sa následne začala realizácia odsunu v nasledovných dňoch v niektorých obciach okresu, napr.: Kamenica nad Hronom lO.decembra 1946, Salka a Malé Kosihy 10. decembra 1946, Bíňa 11. december 1946, Pavlova, Sikenička, Kamenín 17. decembra 1946. V hlásení Okresného veliteľstva národnej bezpečnosti z 30. decembra 1946 sa uvádza, že bol vykonaný odsun osôb bez incidentov z 12 dedín, a to z obcí: Leľa, Bajtava, Malá nad Hronom, Chľaba, Kamenica nad Hronom, Malé Kosihy, Salka, Bíňa, Sikenička, Pavlova, Bruty, Kamenín. Boli vydané obežníky, schválené aj povereníkom vnútra, v ktorých zakázali pohyb obyvateľstva v tých obciach, kde sa vykonával odsun obyvateľstva, resp. bol zakázaný aj predaj alkoholu v krčmách a hostincoch. Obežníky sa mohli publikovať iba tesne pred začatím akcie a bolo zakázané vopred informovať obce. Na územie okresu prichádzali namiesto odsunutých obyvateľov obyvatelia slovenskej národnosti predovšetkým z okolia Prievidze, Topoľčian, Handlovej, Kysuca-Orava. Síce vo viacerých hláseniach sa píše o presídlených Slovákoch z Maďarska a Sedmohradska do vyššie uvedených obcí, ale väčšina prichádza z územia Slovenska. Napríklad do obce Farná prišlo 26 bezmajetných rodín zo Sedmohradska cez územie Čiech. Bolo to charakteristické aj na obec Bátorové Kosihy, kde z prichádzajúcich 11 rodín bolo 9 slovenských rodín z Rumunska a po odsunutých Maďaroch dostali iba ich domy, pôdu nedostali. Hlásenie okresného úradu z marca 1947 tiež konštatuje, že väčšina presídlených Slovákov prichádzala do týchto oblastí ako správcovia majetku, živnostníci, štátni zamestnanci hlavne železničiari. Železničiari vo väčšom počte sa usadili v obci Obid a boli veľmi nespokojní s poľnohospodárskymi pozemkami,
