Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - András Ortutay: Ostrihomsk é židovstvo v rokoch 1944-1945 (Preklad: Alžbeta Bitterová)
ANDRÁS ORTUTAY Ostrihomské židovstvo v rokoch 1944-1945 (Preklad: Alžbeta Bitterová) Zo železničnej stanice v Ostrihome sa uskutočnilo 5. júna 1944 cez Komárno a Nové Zámky do Auschwitzu odvlečenie Židov z mesta Ostrihom a Židov z ostrihomského okresu, privezených v predošlom mesiaci do ostrihomského geta. Pod vedením ostrihomského veliteľstva žandárov naložili mestskí policajti do železničných vagónov viac ako päťsto ľudí, väčšinou ženy, deti, starších mužov. Židovské zákony, nemecká okupácia krajiny po 19. marci 1944 viedli k tragédii Židov v Maďarsku, k usmrteniu viac ako 400 Židov z Ostrihomu a z jeho okolia. Našou úlohou je okrem spomienok aj krátko priblížiť históriu ostrihomského židovstva, ukázať ich úlohu v Ostrihome a to, ako prežívalo mesto Ostrihom, jeho predstavitelia a občania tragický rok 1944, ktorý sa skončil v Ostrihome 21. marca 1945. Sídlo Arpadovských kráľov priťahovalo cudzích remeselníkov a obchodníkov. Početné množstvo židovských obchodníkov malo už okolo roku 1050 modlitebňu, rituálne kúpele, vlastné vedenie, pokladňu na podporu chudobných a chorých. Židovská ulica ležala v južnej časti mestského konglomerátu, metačná listina Karola I. z roku 1326 označuje židovský cintorín ako hraničný bod. Jedno z najväčších židovských náboženských obcí krajiny sa zachovalo do roku 1526 a nemáme údaje z listín o tom, že by boli mali konflikty s arcibiskupom, kapitulou alebo s mešťanmi. Turci ich odvliekli po roku 1526, podľa tradície, spolu so Židmi z Budína do Turecka. O dve desaťročia neskôr, po znovu dobytí Ostrihomu v roku 1683, už pôsobila ich náboženská obec v časti Érseki-Víziváros, odkiaľ ich arcibiskup v roku 1711 vyhnal, no slobodné kráľovské mesto ich prichýlilo na tri roky napriek tomu, že privilegiálna listina mesta z roku 1708 zakazovala, okrem rímskokatolíkov, prijatie, tolerovanie prívržencov iných náboženstiev. Počnúc rokom 1714 žili v Esztergom-Szenttamási a na iných majetkoch kapituly. Koncom 18. storočia ich počet sa pohyboval medzi počtom 200-300 osôb, podľa súpisu obyvateľov v období Jozefa II. tvorili 0,8 percent obyvateľstva ostrihomskej župy. V období reformizmu v roku 1832 sa pokúsili ostrihomskí mešťania získať súhlas magistrátu slobodného kráľovského mesta, aby sa Židia mohli usadiť, no neúspešne. O štyri roky neskôr zopakovali žiadosť piati majetní židovskí obchodníci, odvolávajúc sa na „vycibrenejšie zásady" pokroku. V roku 1837 sa zrodilo rozhodnutie: môžu sa usadiť v meste bez práva mešťana a bez možnosti kúpy
