Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - János Lakos: Aktuáln e otázky archívneho hodnotenia (Preklad: Valéria Fukári a Beatrix Sinková)

1994-2000. Nech mi je dovolené odvolať sa na dve dôležité základné zásady, prijaté tímom. Prvá základná zásada: v prípade, ak sa vzťahujú hromadné spisy rovnakého druhu len na indivíduum, neslobodno ich a priori odsúdiť na úplné vyradenie, nakoľko môžu významne prispieť k celkovému obrazu sociálneho indivídua a spoločnosti, k takýmto archívnym hodnotám sa dostaneme aj zo šikovne vybratých častí prípadov. Druhá základná zásada (jej podstatu som už úvodom spomenul): archívnej axióme protirečí to, ak by sme nejakú sériu hromadných spisov pomocou techniky (mikrofilm, CD-ROM) uchovali a vyhli hodnoteniu, nakoľko uchovávanie archívneho materiálu pomocou vymoženosti techniky môže znamenať skutočne len koncentráciu spisov archívnej hodnoty, nie technické redukovanie množstva. (Poznamenávam, že nedávno došlo aj v Maďarsku k sľubnej iniciatíve vyraďovania súdnych spisov s využívaním metód ukážkového výberu - mám na mysli práce, vykonané BFL [Archív hlavného mesta Budapešti]). Nakoniec sa dotknem, taktiež len okrajovo, celkom novej teórii hodnotenia, odlišnej od názorov Schellenberga, ktorá sa rozširuje vo svete anglosaských archivárov a čiastočne sa podobá riešeniam teórii hodnotenia, používanej v západnej Európe. Jednou z nich je tzv. makro-hodnotenie, vypracované hlavne kanadskými archivármi. Toto hodnotenie nevidí prameň archívnej hodnoty v spisoch alebo v súboroch spisov ale od týchto odlišných, väčších štruktúrach. Trochu zjednodušene by sme mohli povedať, že v priebehu makro -hodnotenia sa namiesto spisov analyzujú a hodnotia ich pôvodcovia, postavenie a činnosti, ktoré predchádzajú vznikom spisov. Kanadskí a austrálski archivári prisahajú na druhú novú teóriu, na tzv. analýzu procesu činností (business process analysis). Vznik tejto teórie podnietili metódy modelov aplikované vo svete obchodu. Takto neanalyzujú hierarchiu, štruktúru inštitúcií, ale procesy a postupy činností a na základe analyzovaných procesov určujú miesto vzniku archívneho dokumentu. (Hoci ide o mimoriadne vzrušujúci problém, pre nedostatok času sa nebudem zaoberať komplikovanými otázkami hodnotenia elektronických spisov.) 3. Máme hodnotiť/vyraďovať spisy na úrovni pôvodcov resp. fondov? Na túto otázku odpovedám jednoznačne kladne, tak ako na ňu odpovedá aj medzinárodná prax. Z ročných prírastkových zoznamov archívov sa mi javí, že u nás sme na tomto poli príliš opatrení, zhovievaví, hlavne voči krátkodobo existujúcim ako napr. spoločnostiam s ručením obmedzením a pod. V tejto téme odporúčam každému do pozornosti brožúru, redigovanú Ákosom Koroknaim: Aspekty hodnotenia spisov archívov hospodárskych organizácií v desaťročí po zmene spoločenského poriadku (zásady a metodologické úvahy), MOL, Bp., 2002. [Iratértékelési szempontok a gazdasági levéltárügyben a rendszerváltozás utáni évtizedben (elvi és módszertani felvetések), MOL, Bp., 2002].