Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - László Kalákán: Písomn á dokumentácia Historického archívu Služieb štátnej bezpečnosti a „obdobie ohrozenia" (Preklad: Alžbeta Bitterová)
použiť proti Nemcom hoci aj žandárske sily, ak sa pokúsia deportovať budapeštianskych Židov proti vôli Maďarov. Akonáhle však regenta odstránili, po 15. októbri, opäť sa verejne zúčastňoval prenasledovania Židov. Kauza Ferenczyho bola uzatvetá až 9. januára 1969, atak až do tejto doby bola jeho osoba pod dohľadom policajnej tajnej služby ako aj tie osoby a ich činnosť, ktoré boli s ním v nejakom kontakte. Ferenczyho osoba sa dostáva aj naďalej do popredia v súvislosti s organizovaním zberných táborov (gettó) v Maďarsku. Dokument obsahuje zápisnicu, spísanú na pojednávaní ľudového súdu v procese proti žandárskemu plukovníkovi, v ktorej obvinený a svedkovia vypovedajú o deportáciách Židov z vidieka ako aj o ich zhromažďovaní v zberných táboroch. Štátnobezpečnostná služba uzavrela tento spis až 3. apríla 1979. Vykonané razie, v okolí lokalít Újvidék, Zsablya a Csurog, majú až dodnes, nevyjasnené detaily. Z približne 3 a pol tisíca obetí bola prevažná väčšina židovského pôvodu a niet pochýb o zodpovednosti hlavných vinníkov: Ferenca Feketehalmy-Czeydnera, Józsefa Grassyho, Mártona Zöldiho a Lászlóa Deáka. V súvislosti s týmito udalosťami je však možné nájsť viac záznamov v Archíve, medzi nimi sa tam nachádzajú, okrem kauzy Grassyho a Zöldiho, aj pôvodné zápisnice o vypočúvaní vedľajších aktérov, zápisnice o vykonaných konfrontáciách, skupinová fotografia o vojakoch, zúčastnených na raziach a popis krviprelievania od Gyulu Zsomboryho. Tieto záznamy slúžia ako podklady k upresneniu udalostí. Materiály, súvisiace s dolnozemskou okupáciou a krviprelievaním, sa nachádzajú aj v spisoch zo súdnych konaní, vedených proti Dr. Barnovi Dávidovi a jeho spoločníkom. Nemci, po okupácii Maďarska 19. marca 1944, sa okamžite pustili do „vyriešenia" židovskej otázky. Určité maďarské kruhy ich v tom skutočne, vážne podporovali, no napriek tomu riadenie patrilo Nemcom a tiež diktovali tempo. Nie je prekvapujúce, že na pojednávaniach ľudových súdov, v procesoch domácich vinníkov, bolo vypočúvaných ako svedkov veľa nemeckých osôb a tieto osoby sa v hojnom počte vyskytujú v zápisniciach o vypočúvaní a v spisoch obžalovaných. Takáto je aj kauza bývalého strážmajstra SS Wilhelma Höttla, zmocnenca s plnou mocou, Edmunda Veesenmayera a policajného generála SS Otta Winckelmanna, ktorí sa aktívne zúčastnili realizovania opatrení proti Židom v Maďarsku. Domáce vrchnosti využili, počas súdnych konaní, výpoveď nemeckého vyslanca Edmunda Veesenmayera, ktorú učinil pred vojenským tribunálom v Norimbergu, jej anglický preklad sa taktiež nachádza v archíve. Napriek tomu, že Adolfa Eichmanna, hlavného vinníka deportácií v Maďarsku, sa vtedy ešte nepodarilo obviniť, v Historickom archíve sa nachádzajú dokumenty o jeho zločinoch i zločinoch iných vojnových zločincov. V tejto veci vypočúvali viacerých účastníkov, tých čo prežili a obvinených, a tak z hodiny na hodinu sa dá zrekonštruovať priebeh holokaustu v Maďarsku. Samozrejme, okrem známych, hlavných udalostí, z dokumentov vyplývajú aj iné dôležité, dielčie informácie. Medzi tieto možno zaradiť historickú
