Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Veronika Nováková: Dokument y k holokaustu v štátnych archívoch na Slovensku
fonde okresných úradov. Tieto úrady pôsobili na území dnešného Slovenska od roku 1923 do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny predstavovali strednú úroveň verejnej správy medzi novovytvorenými župami a obecnými samosprávami. Župy boli opätovne zavedené 1. januára 1940 a mali nasledovné sídla: Bratislavská v Bratislave, Nitrianska v Nitre, Trenčianska v Trenčíne, Podtatranská v Ružomberku, Sarišsko-zemplínska v Prešove a Pohronská v Banskej Bystrici. V archívnych fondoch okresných úradov patriacich do spomínaných žúp, sa dokumenty týkajúce sa prenasledovania Židov objavujú už v roku 1939. Podľa vládneho nariadenia č. 36 z 18. apríla 1939 boli Židia chápaní ako osobitná náboženská skupina. V tomto období žilo na Slovensku 89.000 Židov, ktorí tvorili necelé 4 percentá z celkového obyvateľstva. Toto vládne nariadenie znamenalo predprípravu na tzv. židovskú otázku. Určilo aj to, koľko osôb môže vykonávať niektoré slobodné remeslá. V právnej sfére mohli byť Židia zamestnaní len do štyroch percent, no nemohli vykonávať verejné notárske práce. Podobne nemali dovolené zaoberať sa novinárskou prácou a vydávaním novín okrem zvláštnej židovskej tlače. Ďalšie nariadenie predpisovalo aj povinné revidovanie a prehodnotenie živnostenských povolení. Uskutočnil sa aj súpis židovských majetkov, ktorý bol akousi predprípravou ich konfiškácie. Samozrejme vykonávateľmi všetkých spomínaných opatrení boli štátne úrady. Preto v každom fonde okresného úradu sa nachádza menej alebo viac tejto agendy. Osobitne treba spomenúť niektoré archívne fondy, obzvlášť bohaté na takéto dokumenty. Do tejto skupiny patrí archívny fond Okresného úradu v Poprade, Kežmarku, Ilave, Prešove, Topoľčanoch a ďalšie. Na odňatie živnostenského povolenia, ako aj na súpis židovských podnikov, okrem už uvedených fondov okresných úradov, nachádzame dokumenty najmä vo fondoch okresných živnostenských spoločenstiev. K problematike židovských sústreďovacích táborov, ako aj k presunu Židov z týchto táborov do koncentračných táborov miestami nachádzame dokumenty v už spomínaných okresných úradoch. Vyskytujú sa najmä vo fonde Okresného úradu v Žiline, kam sústreďovali Židov z viacerých slovenských miest na odsun do Poľska. Zachovali sa aj dokumenty na zriaďovanie tohto tábora. Dokumenty podobného typu sa nachádzajú aj vo fondoch okresných úradov v Poprade a Prešove. Ďalšiu skupinu archívnych fondov, v ktorých sa nachádzajú dokumenty o prenasledovaní Židov, tvoria archívne fondy miestnej verejnej správy, najmä fondy notárskych a obvodných notárskych úradov. V týchto archívnych fondoch sa nachádzajú rôzne miestne súpisy, ako aj hlásenia, ktoré boli zasielané najmä na okresné úrady. Keďže fondy týchto okresných úradov sú často zachované veľmi torzovite, k problematike prenasledovania Židov sa početnejšie dokumenty nachádzajú vo fondoch miestnych úradov. Mestá totiž venovali väčšiu pozornosť spisovej manipulácii. Osobitnú skupinu archívnych fondov tvoria dokumenty miestnych organizácií Hlinkovej gardy. Z týchto sa však zachovalo len niekoľko, napríklad písomnosti Hlinkovej gardy z Nižného Skalníka v rimavskosobotskom archíve,
