Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Hetvesné Judit Barátosy: Ostrihom v zrkadle súpisov obyvateľov (Narastajúci počet cechmajstrov, zdaňovanie) (Preklad: Beatrix Sinkova)
takáto osobu, v Győri však áno. Pekári, mlynári mohli obchodovať s múkou, mäsiar so zvieratami, tesár mohol páliť tehlu, dokonca svojím povozom mohol aj prevážať tovar a knihár mohol predávať knihu vo svojej dielni. 24 Štefan Freund sa vyskytuje v mestskom protokole raz ako stolár inokedy ako tesár. V roku 1800 obdržal 1 forint za vykonané stolárske práce na kaplnke Missió. Starnúci majster v roku 1821 „vystavil prepúšťací list učňovi Jánovi Szemperovi, ktorý u neho strávil tri štvrte roka". 25 Nenašla som o garbiarovi Petrovi Gogolovi zápis o tom, že vykonával práce pre mestskú radu, pravdepodobne z dôvodu, že koža spracovaná v jeho dielni ešte potrebovala ďalšie spracovanie. V Ostrihome bolo zvykom, že na deň sviatku Svätého Michala sa mesto uznieslo, kto z majstrov bude v nasledujúcom roku vykonávať práce pre mesto, bol to pokus mesta o poskytnutie rovnakých šancí pre všetkých. Medzi daňovníkmi nájdeme aj Jakuba Majera, ktorý je synom Kristiána Majere, taktiež je murárom, ale on sa narodil už v Ostrihome. Jeho otec, medzi inými, postavil umeleckú pamiatku, kaplnku Missió, ktorá dnes slúži ako dom smútku v cintoríne v centre mesta. Jakub Majer sa zúčastnil projektových prác a vykonávaní stavebného dozoru pri prestavbe paláca Jána Bottyána na mestskú radnicu. Mal veľa zákaziek aj mimo mesta, staval kaštiele, kostoly, hospodárske budovy a hostince. Vykonával, keď to bolo potrebné, murárske práce v mestskom majeri alebo v roku 1801 „z príležitosti vyčistenia farského kostola vyplatil dvom murárskym tovarišom za 11 dní.... 11 forintov"}*' V čase vykonávania súpisu v roku 1802 mal 68 rokov a neprijímal už väčšie práce, nakoľko suma z dane jeho remesla činila iba 10 forintov. Ornicou už nedisponoval, ale vinicu zato ešte kúpil, lúku naďalej vlastnil, lebo choval zvieratá. 27 Zo zloženia obyvateľstva mesta sa ukazuje, na základe neveľmi presne vykonaných súpisov, že naďalej sa udržiava stavovské delenie, väčšinu daňovníkov tvoria remeselníci a zdá sa, že postavenie cechov je neoblomné. 28 V Ostrihome bolo prestížnou otázkou dostať sa medzi mešťanov. Po zaplatení taxy sa zložila prísaha mešťana. Kniha mešťanov do roku 1848 je uchovaná v Župnom archíve. Magistrát mesta bol zainteresovaný na tom, aby zabezpečil túto možnosť pre tých, ktorí sa narodili v meste, predovšetkým pre synov mešťanov, resp. pre kvalifikovaných a majetných prisťahovalcov. Nižšie uvedený genealogický výskum je toho príkladom. „18. júna 1810 zaplatil Imrich Viola katolícky čižmár, ktorý pochádza z lokality Otsa, Peštská župa, taxu 12 forintov". Viackrát bol Vera Bácskai: Társadalom... [Mestá a mestská spoločnosť v Uhorsku v XIX. storočí.] Bp., 1988. 126. 25 Archív samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Zápisnica o zasávaní funkice. 1821. 58. 26 Archív samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Hospodársky protokol. 1801. 58. 27 Gyula Prokop: Esztergom a XVIII. században. [Ostrihom v XVIII. storočí.] In: Művészettörténeti értesítő [Dejiny umenia- spravodaj] 1981/1. 19 st. 28 Vera Bácskai: Városok... [Mestá v Uhorsku pred industrializáciou.] Bp., 2002. 124.
