Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Hetvesné Judit Barátosy: Ostrihom v zrkadle súpisov obyvateľov (Narastajúci počet cechmajstrov, zdaňovanie) (Preklad: Beatrix Sinkova)
Rok Mydlár Medovnikár Zlatník Zámočník Kožušník 1715 1 1 2 3 1828 3 2 2 9 27 Počet čižmárov vzrástol o 15,4 násobok a kožušníkov o 9 násobok. V Ostrihome sa usadili za uplynulých 113 rokov aj takí majstri, ktorí sa venovali menej frekventovaným profesiám. V roku 1828 boli v meste 2 knihári, 2 kníhtlačiari, 12 halenárov, 3 hrebenári, 1 sklenár, 1 puškár, 6 pančuchárov, títo ešte nepokladali predchádzajúce obdobie vhodné na to, aby sa tu usadili. V čase konania krajinského súpisu v roku 1828 sa neuviedol z celkového počtu 126 000 daňovníkov názov profesie pri počte 80 000 daňovníkov. Žiaľ, toto konštatovanie platí aj na mesto Ostrihom. 14 Väčšiu časť obyvateľstva tvorili námezdní robotníci bez kvalifikácie, nádenníci, poľnohospodárski robotníci alebo iní, žijúci z rôznych príležitostných prác. 15 V súpise z roku 1715 sa nachádza v Ostrihome 50 želiarov, no v tom období bol počet daňovníkov iba 304. V rokoch 1817/18 bolo nariadené spísať: „Rozličný majetok gazdov, želiarov Slobodného kráľovského mesta Ostrihom." 16 Zo zapísaného počtu 1394 daňovníkov označili 221 za želiarov. 17 Boli to tí, ktorí svoje remeslo nevykonávali sústavne celý rok. situáciu vysvetľuje obmedzovanie remeselnej výroby a tá skutočnosť, že remeselníci iba čiastočne sa venovali svojmu remeslu, nakoľko svoje finančné prostriedky investovali do poľnohospodárskej pôdy a hospodárenie odvrátilo ich pozornosť od vykonávania ich remesla." Podľa súpisu z roku 1828 pracovalo v krajinskom priemere 12 % remeselníkov po celý rok. 18 Možnosť predaja vyrobených produktov bola do veľkej miery závislá od tzv. veľkosti okruhu trhu, t. j. od kúpyschopnosti obyvateľov okolia mesta. Obchodné strediská sa vyvíjali pri takých vnútrozemských cestách a cestách pri vodných tokoch, ktoré zároveň sa stali aj dôležitými centrami vnútorného a zahraničného obchodu. Realizovanie obchodu v Ostrihome malo iba obvodný charakter, podľa odbornej literatúry mesto bolo považované za druhoradé obchodné centrum. V roku 1828 sa zapísalo 51 obchodníkov, z ktorých 45 platilo pod úrovňou stanoveného cenzu (5 ft.) a 6 nad úrovňou stanoveného cenzu. Pozitívnym signálom bolo, že popri obchodovaní sa zvýšil počet tovarišov, zamestnaných u remeselníkov a zvýšil sa aj počet menej 14 Vera Bácskai: Városok Magyarországon az iparosodás előtt. [Mestá v Uhorsku pred industrializáciou.] Bp., 2002. 152. 15 Vera Bácskai: Városok.... [Mestá v Uhorsku pred industrializáciou.] Bp., 2002. 154. 16 Po zrušení nevoľníctva v roku 1848 želiarov s domov činilo 53,33 %, ktorí bývali vo vlastnom dome a ku ktorému patril zvyčajne aj menší kus pôdy ( inquilinus ), k domu patril pozemok menší o 1 Á. Zbierka maďarských historických pojmov. Peter Bán, Jáger. 1980. 17 Archív samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Daňový súpis 1817/78 18 Vera Bácskai: Városok és a városi társadalom Magyarországon a XIX. században. [Mestá a mestská spoločnosť v Uhorsku v XIX. storočí.] Bp., 1988. 82.
