Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Nyulásziné Éva Straub: Rodinné archívy ako pramene genealogického výskumu v Maďarskom krajinskom archíve (Preklad: Valéria Fukári a Beatrix Sinková)
Ako je známe, po prvej svetovej vojne (v roku 1924) sa prisťahoval do novej budovy nielen archív, ale tu sa umiestnilo aj Archívne oddelenie Maďarského národného múzea, ktoré zápasilo s nedostatkom priestorov. Organizačne však naďalej patrilo Archívne oddelenie k Maďarskému národnému múzeu. Tieto dve inštitúcie, v jednej budove, postupne boli po druhej svetovej vojne organizačne spojené. Po ukončení základných usporadovacích prác starších fondov, ktoré počas vojny boli rozbité ako aj novozískaných materiálov, bola vytvorená na začiatku rokov 1950 tá štruktúra, podľa ktorej aj dnes sú uložené materiály rodinných archívov v rámci Krajinského archívu. Po druhej svetovej vojne bezpodmienečne patria medzi významné prírastky tie rodinné archívy, ktoré boli odovzdané do Krajinského archívu ako konfiškáty. Škody spôsobené požiarom, počas vojnových udalostí v roku 1945 a 1956, spôsobili ubúdanie materiálu. Pri evidovaní materiálov rodinných archívov v Krajinskom archíve nesmieme zabudnúť na tú významnú pramennú bázu, ktorá sa nachádza v Archíve Uhorskej komory. Sem sa dostali materiály dvomi spôsobmi: 1. majetkom, vráteným ku korune, nakoľko ostali bez dediča a boli dlhý čas v správe eráru 2. prevzatím do správy eráru, po odsúdení osoby na stratu hlavy a majetku. Tak sa tu nachádza napríklad archív rodiny Czobor, Dobó, Dóczy, Nádasdy, Pető, Pethe, Frangepán, Wesselényi, Thurzó, Szunyogh, Rákóczi. Spolu je tu 37 samostatných rodinných archívnych fondov (pod signatúrou E 162-202). Taktiež v archíve Koruny sa nachádzajú Neo-regestrata acta od roku 1527 do 19. stočia, ktoré obsahujú zlomky fondov rodinných archívov. (Mená týchto rodín nie sú uvedené v zozname fondov a fondových oddelení). Materiál rodinných archívov, umiestnený v Krajinskom archíve vyše uvedeným spôsobom, dostali signatúru P v čase vytvorenia dnešného sekčného systému a rodinné písomnosti zaradené v tom istom čase abecedne dostali kmeňové číslo narastajúce od čísla 1. Prírastky aj naďalej priebežne pribúdajú darovaním, depozitom alebo kúpou. Kto už bádal v Krajinskom archíve vie, že následnosť kmeňových čísiel v skutočnosti nie je celkom logická. Príčinou toho je tá skutočnosť, že v období ich evidovania bol materiál viacerých väčších archívov usporiadaný len na základnom stupni a až neskôr bol členený na fondové oddelenia, pričom k signatúre P nových fondových oddelení boli pridané čísla nasledujúce po poslednom používanom kmeňovom čísle. Vo všeobecnosti hovoríme, že je prvoradým hľadiskom pri oddeľovaní okruhu pôsobnosti Krajinského archívu a župných archívov to, či sa jedná o pramennú bázu celoštátnu alebo regionálnu. V prípade materiálov rodinných archívov sa však
