Heves megyei aprónyomtatványok 19/N
František Rákóczi II. bol jedným z najvýznamnejších vodcov protihabsburgských stavovských povstaní. Narodil sa 27. marca 1676 v kaštieli v Borši. Pochádzal zo slávnych a bohatých šľachtických rodov, ktoré sa viackrát zapísali do dejín strednej Európy. Jeho starou matkou bola Žofia Báthoriová, otcom František Rákóczi I. a matkou Helena Zrínska. Rod Rákócziovcov patril v 17. storočí svojimi rozsiahlymi majetkami k najbohatším feudálom svojej doby. Po smrti Františka Rákócziho I. sa v roku l^ŕ>2 vydala Helena Zrínska za Imricha Thókólyho, ktorý mladého Františka brával sebou na svoje vojenské výpravy. Spolu so sestrou Juliannou po boku matky prežili hrdinskú obranu Mukačevského hradu až po jeho kapituláciu v roku 1688. Tútorom Františka Rákócziho II. sa stal biskup Kollonich, ktorý ho zapisuje do jezuitského gymnázia v Jindŕichovom Hradci, po skončení ktorého odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy. S pomocou svojho švagra, grófa Aspremonta ho cisár v sedemnástich rokoch vyhlásil za plnoletého. Po ročnom pobyte v Taliansku bol František Rákóczi II. v roku 1694 vyhlásený za dedičného hlavného župana Šariša. V tom istom roku sa oženil s Máriou Amáliou, dcérou hessenského vojvodu, z ktorého manželstva sa mu narodili dvaja synovia Jozef a Juraj (1700 a 1701). František Rákóczi II. bol pod stálym dohľadom viedenského dvora ako potencionálny vodca vtedajších nepokojov. Jeho konečné rozhodnutie postaviť sa na čelo povstania dozrelo aj pod vplyvom dlhoročného priateľa grófa Bercsényiho. 1. novembra 1700 František Rákóczi II. písal Ľudovítovi XIV. a žiadal od neho podporu a pomoc proti Viedni, avšak jeho plán bol vyzradený. V roku 1701 bol Rákóczi zadržaný vo svojom kaštieli vo Veľkom Šariši a potom uväznený vo Viedenskom Novom Meste, odkiaľ sa mu však podarilo utiecť do Poľska za Bercsényim. Výzvu na začatie povstania vydal Rákóczi 12. mája 1703 a od tej doby prebiehajú jeho vojenské akcie s väčšími-menšími úspechmi. Pod jeho zástavou bojovali poddaní všetkých národností, tak aj Slováci a to najmä v Bercsényiho pluku. František Rákóczi II. bol v roku 1704 vyhlásený za sedmohradskč knieža a na krajinskom sneme v Szécsé- nyi v roku 1705 za vojvodiace knieža. Ďalší krajinský snem v Ónodé v roku 1707 vyhlásil odtrhnutie sa od FRANTIŠEK RÁKÓCZI II. Habsburgovcov. Svoje politické ciele sa snažil dosiahnuť aj rozsiahlou diplomatickou činnosťou, s pomocou sympatizujúcich kráľovských dvorov z celej Európy. Počas povstania sa František Rákóczi II. viackrát zdržiaval aj v Košiciach, ktoré od roku 1704 zložili prísahu vernosti a napriek mnohým pokusom o dobytie mesta nepriateľmi vydržali po boku Rákócziho až do roku 1711, kedy veliteľ povstaleckých vôjsk Károlyi uzavrel kompromisný szatmársky mier. Podmienkou beztrestnosti porazených bolo zložiť vernostnú prísahu, avšak toto František Rákóczi II. neprijal. Odchádza do Jaroslavu do Poľska, kde žil pod pseudonymom gróf Sárosi. V roku 1712 odchádza do Anglicka, kde ho však kráľovná kvôli protestom viedenského dvora neprijala. Odchádza do Francúzska, kde najprv žije na dvore Ľudovíta XIV. a potom v kláštore kamaldulov v Grosbois, kde ho navštívil aj Peter Veľký. Po smrti Ľudovíta XIV. prijíma pozvanie tureckého sultána a odchádza do Istanbulu a ked vyslanec rakúskeho cisára žiada jeho vydanie od sultána, ten Rákócziho spolu s jeho sprievodom premiestnil do Tekirdagu-Rodošta. Aj napriek tomu, že tu maďarskí emigranti na čele s Františkom Rákóczim II. dostali jednu ulicu na bývanie ako aj pozemky, bola to len primitívna dedina, kde v skutočnosti boli internovaní a ktorú bez povolenia'nemohli ani opustiť. Posledná iskierka nádeje na návrat pre Františka Rákócziho II. zhasla po ukončení dedičnej vojny o poľský trón. 8. apríla 1735 František Rákóczi II. v Rodošte umiera. Najprv bol uložený v skalnej kaplnke a potom tajne prevezený do Istanbulu a pochovaný v tom istom kostole ako aj jeho matka. Ich pozostatky boli prenesené do Košíc v roku 1906. Košické múzeum už od začiatku storočia zhromaždô- valo materiály týkajúce sa Františka Rákócziho II. a prvú veľkú výstavu usporiadalo už v roku 1903. Prenesenie pozostatkov sa mohlo uskutočniť vdäka neúnavnej organizačnej práci historika Kolomana Thalyho a na základe príkazu Františka Jozefa k vybavovaniu prenesenia pozostatkov, čomu predchádzalo zrušenie nariadenia z roku 1715, podľa ktorého bol František Rákóczi II. a jeho prívrženci vyhlásený za zradcov. Stalo sa tak v rámci celoštátnych slávností v roku 1906. HOVI3ISON A wnHZÍlW 3NSNHA01S0C10HJAA R O D O Š T O PAMÄTNÝ DOM FRANTIŠKA RÁKÓCZIHO II. SPRAVODLIVÚ VEC B OH NEOPUSTÍ E IÁÖNHMŰ M0N SÍBQ MVSÍWJ WVvLSRI Už v roku 1905 však priviezli do Košíc originálne stavebné prvky domu Františka Rákócziho II. z Rodošta a rozhodlo sa aj o jeho postavení v napojení na Katovu baštu. Tento objekt bol dostavený v roku 1943 a až teraz je sprístupnený ako pamätný dom Františka Rákócziho II. Východoslovenské múzeum v Košiciach v ňom i nštalovalo pamiatky na slávnostné prenesenie pozostatkov v roku 1906, ako aj dokumenty o výstavbe samotného pamätného domu. Klenotom Rodošta je zreštaurovaná jedáleň Františka Rákócziho II. zdobená sčasti jeho vlastnoručnou výzdobou, v ktorej sú vystavené zbierky viažúce sa k jeho osobe.
