Heves megyei aprónyomtatványok 19/C
riecok a mensich-väcsich jaskyn. Na vrchole sa na ploche 40 km stvorcovych rozprestiera vzácna vápencová náhomá planina. Táto planina tvorí bohatú a krásnu krasovú krajinu s nádhemou prírodnou scenériou. Náhomá planina so svojimí pestrymi krasovymi útvarmi ponúka návstevníkom Bükk-u mnozstvo bohatstva na pohl’ad, oddych a zázitky. Krásne sú predovsetkym krasové lokality Három-kő, Tar-kő, Vörös-kő, Őr-kő, Bél-kő, Cserepes-kő atd’. Ako sme uz uviedli, v krasovych útvaroch Bükk-u sú stovky mensích a aj väcsich jaskyn, v ktorych sa nachádzajú bohaté “zásobníky” vzácnej priezracnej vody, ktorű okolité usadlosti vyuzívajú ako pitnú vodu. Tieto jaskyne ponúkajú aj mnozstvo iného bohatstva. Napríklad Istállós-kői, Subalyuk, Szeleta a d’alsie sú casto vyhl’adávané jaskyniarmi, geológmi, ale aj historikmi, ktori tu nachádzajú odpovede na svoje vyskumy a aj mnozstvo novych pravekych i neskorsích nálezov. Juznou cast’ou Bükk-u sa tiahne (riolit tufa) tmavsí vápencovy útvar, ktory prezrádza sopecnú a vulkanickú cinnost’ v praveku v tejto lokalite. Vodné zdroje Samotná vápencová vrchovina Národného parku Bükk je vel’mi chudobná na vodu. Je to vsak pochopiteTné. Vápenec v strete s vodou sa rozkladá, táto potom presakuje hlbsie a hlbsie do horniny, kde sa vytvára mnoztvo mensich-väcsich krasovych útvarov do a otvorov. Prevazné mnozstvá vody v celam Bükk-u vyvierajú z podzemia prevazne v nizsích polohách, v údoliach a pod vápencovymi bralami (Szalajka, Szinva, Garadna a pod.). Tieto pramene sú vsak vel’mi bohaté na vodu a vystacia na zásobovanie pitnou vodou pre pol milióna obyvatel’ov zijúcich v okolitych obciach a mesteckách. Preto je zvlást’ osobitne dőlezitá dőkladná a nekompromisná ochrana zivotného prostredia a zabezpecovanie precíznej ekológie v celej oblasti Bükk-u. Jedinecny zázitok a pohl’ad ponúka návstevníkom národného parku obdobie vydatnych dazd’ov a jarny odmäk snehu. Na vlastné oci sa presviedcajú s akou rychlost’ou sa zvysuje vydatnost’horskych pramenov (Imó-kő, Feketelen, Vörös-kő), kol’ko vody vydajú za tento krátky cas a ako sa v nich potom prietok vody stabilizuje. Pri tomto pohl’ade si návstevníci kladú mnozstvo otázok, ktorymi by chceli v prvom rade spoznat’ este neodhalené cesty podzemnych vöd vo vapencovych hominách. Rastlinstvo Rastlinstvo v Bükk-u je pestré a stárociami prispősobené tunajsej nadmorskej vyske, podnebiu a pődnemu zlozeniu. Az 97 % plőch zaberajú lesy, nivy a lesné porasty. Pre túto zemepisnú oblast’ je charakterestické chladnejsie klimatické pásmo, ktoré je vsak podobné v celej kotline medzi Karpatmi a Dolnou zemou. Preto sa tu nachádzajú listnaté i ihlicnaté stromy a vo vyssích polohách aj kosodrevina. Následkom premennej geomor-’fologickej mikroklímy, ktorej pociatky siahajú az do doby Tadovej, zachovali sa tu viaceré druhy vzácnych rastlín a drevín z tejto dávnej doby. Nachádza sa tu skutocne siroká skála rastlinstva. Od machu, kosodreviny a tváry, ktoré rastú na skalách na vrcholkoch hrebenov az po pestrú skálu drobného i vel’kého rastlinstva, ktoré sa nachádza v lesoch na úpatí hőr i v dolinách. Z tunajsieho, ale i svetového hl’adiska medzi najvzácnejsie druhy rastlinstva patria: Fialka vyssia, Jarabina Hazslinszky a podobné kráne kvety. Zivocisstvo Vd’aka bohatstvu rastlinstva a vody, národny park je bohaty aj na mnozstvo rőznych druhov zivocísstva. Aj na vel’mi vzácne druhy, od jednoduchého hmyzu a plazov az po vzácne zriedkavé druhy hmyzu a zivocichov zijúcich na súsi i vo vode, Medzi také patrí aj Fuzác alpsky, Slizniak karpatsky, a kobylky. Takymi vzácnymi sú vsak napríklad Jasterica pannonská, Mrena Petényi, Mioka vrchovského alebo Neomys anomalus, z ktorych sa tu nachádza uz len vel’mi málo a patria medzi druhy, ktorym hrozi úplné vyhynutie. Pre návstevníkov Bükk-u sú ovel’a zaujímavejsie vtáky a prezúvavce. Zije a zdrziava sa v národnom parku cely rád i menej známych, kiesi ale aj vynimocne vzácnych druhov spevavych vtákov, bazantov, smcej a jelenej zveri, diviakov, medved’ov a iné, az po druhy, ktorych pocty klesli na minimum a z ktorych niektorym hrozi aj úplné vyhynutie. Clovek a príroda Najstarsie osídlenie Bükk-u pővodnym obyvatel’stvom pred asi 100 tisíc rokmi potvrdzujú viaceré archeologické vykopávky a nálezy. Osobitne to potvrdzujú praveké predmety nájdené v jaskyniach, ktoré potom na povrchu bádal a skúmal Kálmán Lambrecht. Napríklad v jaskyni Suba-lyuk boll nájdené zvysky kostí zeny a muza neandertálskeho pővodu. Predmety nájdené v jaskyni Szeleta archeológovia dokonca zaradili do samostatnej kultúry. Zvysky, pozostatky a na viacerych miestach uz len stopy po niekdajsich hradoch (Szarvaskő, Dédes, Gerenna, Odorvár a d’alsie) ponúkajú este aj dnes mnozstvo novych zaujímavych dőkazov a pramenov o histórii Mad’arov na tomto üzemi v stredoveku. Lesy ukryvajú a uchovávajú aj zvysky viacerych klástorov (v Szentléleku Pálos, v údolí Barát Kartauzov klástor mníchov a pod.). V zachovalom stave sa podarilo zachránit’ vzácny Cisztercov kostol v Bélapátfalve. Vzácny je vsak aj zelezny hámor v Ómasse, viaceré zeleznicky v malebnych údoliach národného parku (Felsőtárkány, Lillafüred, Szalajka völgy), viaceré huty v Bükkszentkereszte a na viacerych miestach este existujúce zvysky alebo aj prevádzky- schopné pece na pálenie dreveného uhlia a vápna. >í