Krónika - Az Evangélikus Élet hírlevele, 2017 (82. évfolyam, 2-20. szám)
2017-04-09 / 14. szám
KRÓNIKA* 2017. április 9. Szlovák oldal • 3 Janka Nagajová Ten, kto kazdodenne chodí cestou, co mu urcil Pán, Vzácny poklád komu On sám dáva silu vyhnút’ hriechu nástrahám, ten aj inym vyznaf tűzi, aky vzácny poklád má, kto mu radí, kto ho vedie: Jezis, cesta jediná. Ten, kto mlady spoznal Pána, Ten, kto zrakom duse hl’adí kto Mu svoje srdce dal, tam, kde nebesky je cid’, koho spasením a láskou kto chce Tudom lásku dávat’ Otec v nebi pozehnal, ako jeho SpasiteT, ten aj inym vyznaf tűzi, ten aj inym vyznaf tűzi, aky vzácny poklád má, aky vzácny poklád má, kto mu zmenii zivot cely: kto mu dáva zivot vecny: Jezis, spása jediná. Jezis, nádej jediná. Velkonocná nedela Jezis hovorí: „Bol som mrtvy, a hl’a, som zivy naveky vekov a mám klűce smrti a podsvetia. “ (Zjavenie Jána 1,18) Bozie Slovo je istota: Jezis zije! Krest’anstvo je zalozené na viere vo vzkrieseného Krista. Apostol Pavol hovorí: „...akKristus nebol vzkrieseny, daromnáje vasa viera,“ (íKor 15,17) Je zaujímavé, ze to, co dnes povazujeme za samozrejmé - Jezis je zivy Pán, v case Jeho zmrtvychvstania nebolo ani zd’aleka také jednoznacné. Práve naopak. Táto udalost’bola sprevádzaná mnohymi pochybnost’ami (Lk 24,11), strachom (Mk 16,14). Lukás na rozdiel od inych evanjelistov zachytáva pozoruhodnú zmienku. Muzovia v zariacom rúchu hovorí pre- Taknutym zenám: „Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomente sa, ako vám hovoril, ze... v tretiden musi vstat’z mrtvych.“ Odvolávajú sa na Jezisovo slovo, na Bozie slovo. Do nasich pochybnosti, strachu, nevedomosti, nevery, Bozie Slovo hovorí s istotou: „On vstal z mrtvych. “ Nemusime brat’ ohl’ad na neisté, ustráchané a odmietavé postoje. Drzime sa istoty Bozieho Slova: Jezis je zivy Pán. (ES 136,1) ■ Velkonocny pondelok Stretnutie so vzkriesenym Kristom mení lenivé srdce na horiace. Ked’clovek disponuje velkou mocou, obycajne ju dáva najavo ukázanym spösobom. Vzkriesenie Pána Jezisa je najväcsim prejavom Bozej moci. Paradoxne - sotva si to niekto vsimol. Iba zopár ustráchanych zien a neistych uceníkov, ktorí mali problém vöbec vérit’ tomu, co videli a poculi. Keby Boh chcel, iste by mohol vzkriesenie zariadit’ tak, aby boli vsetci ohromení tak ako strázcovia pri hrobe (Mt 28,4). Namiesto toho sa celkom „obycajne“ prihovára Márii Magdaléne (J 20,16), alebo uceníkom na ceste do Emaus. Viera na základe zázrakov stavia cloveka pred jednoznacnú vec. Nedáva moznost’ volby. Proste je to tak. Pán Jezis vsak nechce vieru z donútenia. Zvest’ o vzkriesenom ide „obycajne“ -od srdca ku srdcu a dáva moznost’ slobodného rozhodnutia. Trpezlivo nacúva uceníkom, vykladá im Bozie Slovo a dáva moznost’ volby - pozvete ma d’alej, alebo necháte odíst’... V uceníkoch vsak uz horelo srdce. Takú moc má slovo zivého Boha. Pozyvajú Ho dalej. Pri lámaní chleba - v blízkom osobnom stretnúti s Jezisom sa im konecne otvorili oci. Poznali, ze On je zivy Pán. Túto skúsenost’ si nemohli nechat’ sami pre seba - s nadsením ju zvestovali d’alej. Osobné stretnutie so vzkriesenym Kristom mení nerozumné a lenivé srdce na horiace, otvára oci, aby sme Ho poznali a dáva nadsenie pre zvest’ evanjelia. (ES 46) Predsa vsak verím, ze uzriem dobrotivost’ Hospodinovu v krajine zivych. (2alm 27,13) ■ Obnovilo sa spolocenstvo s Bohom Zobete Pána Jezisa Krista pre nás vyplyva, ze mámé zif novy zivot ako zmierené a vykúpené Bozie deti. Ako nővé stvorenie sme povolani slúzit’ zivému Bohu: „O co viac krv Krista, ktory mocou vecného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvüdnú obet', ocistí nám svedomie od mrtvych skutkov, aby sme slúzili zivému Bohu!“ (Zid 9,14) Obnovilo sa narusené spolocenstvo s Hospodinom a vznikla nová situácia. Novy zivot, nővé spolocenstvo, novy vzt’ah, ku ktorému sme povolaní a zaviazaní. Obet’ Pána Jezisa vyvrcholila v nedel’né velkonocné ráno. V tomto je iná ako ostatné obete. Kristova obet’ by bola nedokoncená a neúplná, keby nebolo vzkriesenie. Stále by sme boli „v hriechoch“. Apostol Pavel nám to ozrej műje, ked’píse: ,„..ale ak Kristus nebol vzkrieseny, daromnáje vasa viera, este vzdy ste vo svojich hriechoch!“ (1K 15,17) Kristovo velkonocné vzkriesenie sa dovrsilo na Velky piatok. Hriechy sú odpustené, zmierenie je dokonané. A ako je to s obet’ami dnes? Prestali alebo neprestali? Dá sa povedat’, ze áno aj nie. Tie, ktorymi sme si chcel zmierit’ Boha a získat’ odpustenie hriechov, prestali. Pokracujú vsak tie, ktorymi chceme vzdat’ Bohu úctu. V Obrane Augsburského vyznania sa píse: „Existujú dva druhy obete.' Jednym je obet zmierania, to jest skutok, dávajúci zadostucinenie za vinu a trést, teda zmierujúci Boha alebo utisujúci Bozí hnev: tento skutok aj inym zasluhuje odpustenie hriechov. Druhymje obet'vdáky, ktorá nezasluhuje odpustenie hriechov ani zmierenie, ale ju prinásajú zmierení, aby vzdali vdáky za prijaté odpustenie hriechov a za iné dobrodenia. “ Prvy druh cloveku priniesol Pán Jezis Kristus. Druhy typ obete prinásame my krest’ania ako prejav vdáky za to, co sme od Boha prijali. Táto obetná prax pokracuje dodnes a mámé ju rabit’ kazdy den, aby sme si Boha uctili. Je dőlezité rozlisovat’ obetné formy. Prvá je fyzická, druhá duchovná. ■ Zivot krest’ana má poukazovat’ na Jezisa Obete vdáky Biblia vymedzuje nasledujúco: „Skrze Neho teda vzdy prinásajme Bohu obet chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho menő. “ (Zid 13,5) Mámé vyznávat’ Jezisa Krista, a tak Mu priniest’ obet’ chvály. Zivot krest’anov je zivotom, ktory neustále poukazuje na Pána Jezisa Krista. Slovami, cinmi, myslienkami. Tento druh obetí mőzeme prinásat’ iba vierou v Pána Jezisa Krista ako zmierení l’udia, a tak Mu podákovat’ za prijaté odpustenie hriechov: „Prinásam Tebe obet’vdáky a vzyvat budem menő Hospodinovo!“ (Z 116,17) Prinásat’ obet’ chvály a vdáky znamená kazdodenné vzyvanie Boha a vyznávanie viery v Pána Jezisa. K tejto obeti sa radí aj Vecera Pánova ako vyraz vdáky Bohu za prijaté dobrodenia a tiez za zvestovanie evanjelia. Apostol Pavel kázal pohanom o radostnej zvesti, aby v nich usmrtil „starého Adama“, cím by v ich vnútri zacal novy zivot, a tak sa stávali príjemnou obet’ouBohu:„...abysom bolsluzobníkom Krista Jezisa medzi pohanmi vo svätej sluzbepri evanjeliu Bozom, aby sa pohania stali príjemnou obet’ou posvütenou Duchom Svätym.“ (R 15,16) Zivot zapojeny do sluzby je Bohu príjemná obet’: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Bozie, vydávajte svoje telá v zivú, svátú, Bohu príjemnú obet, vasú rozumnú sluzbu Boziu.“ (R 12,1) Sem sa radia aj dobré skutky, ktoré konáme, aj utrpenie, ktoré kvőli Jezisovi znásame. Toto je rozumná sluzba Bohu, ku ktorej nás pozyva apostol Pavel. Este presnejsie - je to sluzba, v ktorej poznávame Boha a srdcom Ho prijímame. Prinásat’ duchovné obete znamená prinásat’ a odovzdat’ seba samého Bohu. Aj toto je príjemná obet’ Bohu, ked’Mu clovek odovzdá zivot. To sa vsak móze stat’ iba vierou v Pána Jezisa Krista: „...a aj vy sami ako zivé kamene budujte sa na duchovny som, svdté khazstvo, aby ste prinásali duchovné obete príjemné Bohu srkze Jezisa Krista. “ (iPt 2,5) Ked’ prinásame duchovné obete Novej zmluvy - svoje zivoty, slúzime Bohu, svédeimé o Jezisovej láske k stratenym Tudom, prijímame veceru Pánovu, potom naplname zmyseí a vyznam VeTkej noci. Vyznávame tiez, ze Jezisova obet’ sa stala nasou, privlastnili sme si ju a zijeme z nej. ■ Marián Kanuch Autor je farárom v CZ Bardejov Pozvánka 1862-2017 „Spievajte Hospodinovi novú piesen, lebo vykonal divné veci!“ (Zalm 98,1.) Slovensky evanjelicky a.v. cirkevny zbor v Budapesti Vás srdecne pozyva na slávnosti pri prílezitosti 155. vyrocia zalozenia cirkevného zboru, v kvetnú nedel’u, dna 09. apríla 2017 o 10.00 hód v Kaplnke na ul. Rákóczi C.57/A. Slávnostné spomienkové dvojjazycné sluzby Bozie s vecerou Pánovou. Hostia: doc. Ph Dr. Milos Klátik, PhD, generálny biskup ECAVna Slovensku a emerantny bisku z Madárska D. Imre Szebik poslúzia s káznou. Pocas bohosluzby budú spevom slúzit’ clenovia Budapestianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Dirigentka: Gabriella Ballová. 0 11,45 hód. cintorín na Fiumei ul. Posvätenie náhrobného kamena seniora, farára Martina Morháca na prílezitosti spevom slúzia clenovia Spievajúcej mládeze slovenskej z Mlynkov. Vedúci: Levente Galda. 012,30 hód. na ul. Rákóczi C.57./A. Posvätenie památníka seniora, farára Martina Morháca na stene kostola. Slávnosti sa konajú v rámci osláv 500. vyrocia reformácie. Nasi podporovatelia: Madárská evanjelická cirkev, Evanjelická cirkev^.v. na Slovensku, Úrad pre Slovákov zijúcich v zahranicí, Ministerstvo Tudskych zdrojov, Celostátna slovenská samospráva v Madársku, Slovenská samospáva Budapesti, Samospráva VIII. obvodu Budapesti, slovenské samosprávy III., VIII., IX., XIII., XIV, XVII. és XX. obvodov Budapesti. Srdecne dákujeme za podporu!
