Evangélikus Élet, 2014. július-december (79. évfolyam, 27-52. szám)
2014-11-02 / 44. szám
6 ■m 2014. november 2. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet S lo v e n s k á p r ílo h a - Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Text: Kniha Abakuka 2:1-4 Ten clovek, ktory stojí „na svoju stáz” zije vzdy v neistote. - Strázit’, bdiet’ je úzasná zodpovedná práca. - Dávno, u prvopospol’nych l’udí - napr. u Indiánov-l’udia mali za úlohu, ktorí mali strázit’, bdiet’: ci nehrozí ich nijaké nebezpecenstvo... Ked’nieco videli, tak mali kricaf. - U vojska mali taktiez vojaci takú podobnú stráznu sluzbu. Tam vtedy mali byf vzdy bdely, nemohli zaspat’. Vol'akto mi ráz rozprával, ze ked’bol vojakom a mai stráznu sluzbu: tak vtedy vel’mi cakal uz ráno, bola to t’azká, unavujúca sluzba. V nasom precítanom texte ide o ochrane Izraela, o ochrane vyvoleného l’udu Hospodina. Strázca musí vsetko spravif, co iba möze: dávat’ pozor, bdiet’. - V SZ-e póznámé ten príbeh, ked Izrael bojuje: Mojzis ide na vrch a sa ta>n módii, drzí svoje ruky hőre a zvít’azí, vyhrá Izrael. Ked’uz bol ustaty, tak Izrael prehral. Ale ked’ Mojzisovi pomohli svoji bratia, tak vtedy zase zvífazili, vyhrali... Aj nás Pán Jezis Kristus modlil za nás v záhrade Getsemane: aby sme mali silu bojovat’, obstát’ a zvít’azit’. My, dnesní krest’ania, nasledovníci násho Pána Jezisa Krista dostali sme tú zodpovednú úlohu, sluzbu: aby sme „stáli na strázi” aby sme sa modlili za jeden druhého. kazdy den. Dostali sme za sluzbu vsetci, aby sme sa modlili za nase spolocenstvá: za nase rodiny, za nase cirkevné zbory, za nasu célú cirkev. To je vel'mi zodpovedná úloha, sluzba: aby sme vzdy bdeli, modlili sa-ako to nám ucil nás Pán Jezis. Túto sluzbu sme dostali vsetci od násho Pána Jezisa: Ktory nás aj teraz povzbudzuje, aby sme „stáli na strázi” aby sme sa vzdy modlili, obstáli: lebo On, nás Pán je vzdy s nami. Miluje nás a sme pre Neho sme dőlezití: lebo vsetko spravil za nás: trpel, umrel, vstal z mrtvych a teraz v nebeskom král’ovstve sa módii za nás, aby sme mali silu bojovat’ ten „dobry boj viery” aby sme vytrvali, obstáli vo vsetkom a aby sme potom mohli zvít’azit’ vo vsetkom s Ním. Tie veci, ktoré sú hodnotné, treba ich chránit’. Nás Pán chce, aby sme si zachránili célé stvorenstvo, stvoreny svet, prírodu, zivot. -Dnesny clovek castokrát spustosí, nicí aj prírodu, aj cely stvoreny svet: vyrúbené lesy, znecistí vzduch, vody. Od násho Pána sme dostali tú úlohu, aby sme si zachránili stvoreny svet, prírodu, zivot. — Ten clovek, ktory stojí na stráze, ten vidí aj nebezpecenstvo. - Pocuje osobny odkaz násho .Hospodina. Ale nielen pocuje, ale aj cíta a povie dalej. „Opís videnie a to zretel’ne na dosky” - povie prorokom nás Hospodin. Aj Mojzis mai Bozí zákon pisát’ na dosky. Nás Pán Jezis dal nám novy zákon, nővé prikázanie: zákon, prikázanie lásky... Tak mőzu sa splnit’ videnie svojím casom: skíze vieru a nádeje. Nás Hospodin sl’úbi: „spravodlivy zo svojej viery bude zif!” Martin Luther tak sa módii: „U Teba nie je iného, iba milost’ a milosrdenstvo, aby si odpustil hriechy. Pred Tebou nemöze chválit’ sa nikto, od toho aby sa báli vsetci a zili z Tvojej milosti.” Amen. ■ H. G. F. „Obnovte sa vo svojom duchu a myslení” (Ef. 4: 23) Reformacia- cas na obnovenie v kontaktoch s Pánom Bohom - skíze Jezisa Krista -as blíznymi. Nás nádej na obnovenie je sám ajedine Pán Jezis Kristus. Pán biskup juzného distriktu ECAV v Mad’arsku Peter Gánc píse: Slovenskí bratia - dobrí palóci. Híadanie odpoved’ na moju otázku intonuje adresa novelych Kolomana Mikszátha na 6-ého októbra v Bratislave danú otázku Jesenského: „Mad’ari, Slováci, kedy sa porozumieme odkaz históriu?” (Evangélikus Élet, 2007/41.) Práve vtedy sme cestovali a spolu sme slúzili s generálnym biskupom s Milosom Klátikom na Slovenskom Komlósi, v Békésskej Cabe a na Balatonszárszó. Nás kontakt má uz skoro dvadsat'rocnú minulosf a je priatel’sky. Jeden farár, ktory slúzi v takom zbore, ktory má slovenské korene, sa stretne v Dáníi so slovenkym farárom, ktory slúzi v Bratislave, vPetrzalke, kde buduje kostol a zbor. Este tam sme sa dohodli, ze budeme drzaf bratské, partnerské kontakty aj medzi nasími zbormi. Takto bolo cez dlhé roky: Nase zbory drziavali bratské kontakty, návstevy, mali sme aj spolocné Sluzby Bozie. Zuzana Brozová Önje V mojej slabosti stokrát ma podporí. V mojej beznádeji hviezdicku nádeje mi posle. Pomöze mi cez nebezpecenstvo, cez prekázky. Vieru mi posilnuje moja dövera a vernosf. Potom sme dostali obidvaja biskupské kríze. Potrebovali sme cas nato, aby sme pochopili navzájom situáciu jeden druhého. Nasi „Dobrí palóci” nie vzdy rozumeli kázen pána biskupa. Ja som v Bratislave po- nemecky kázal, lebo po mad’arsky by nerozumeli, iba málo íudí by rozumel. Na Balatonszárszó biskupska prednáska znela po nemecky, ako potom aj diskurzia. Tu mámé cas, aby sme konecne nasli spolocny jazyk! Tu mámé cas, a by sme riadili slovenské, - a mad’arské Vzdy ma povzbudzuje, znova a znova, dá mi silu. Önje: Jezis. # * * Zverím sa Nan V starosti a biede zmocnela viera moja. Cítila som, ze kde Chodím, kontakty. Mámé nato viac mozností, ako nasi politisti, ktorí viackrát spravia rany, ktoré májú korene v minúlosti. To by bola naivita, ze nase napátie, nase problémy riesi Europské Unió. Nato oni nemajú liek. My mámé slovenskí a mad’arskí bratia si pozeraí do oci jeden druhému. - Odkial sme prisli? Odkedy zijeme tu spolocne v Karpatskej kotline? - ci sú v nasích rodinách je cisty Slovák alebo Madár? - V nasích spevníkoch je kol’ko spolocnych pramenov síi! - Aj nase jedlá májú podobnú chuí... Medzi susedmí a medzi bratmi sú inokedy konflikty. Ale mámé si vyriesií problémy. Mámé odpustif jeden druhému. K tym smerom sa stal uz tichy krok, ked v roku 2006-om Rada biskupov ECAV v Mad’arsku vydala vyhlásenie o mad’arsko- slovensko zmierení. - Teraz aj generálny biskup a cabiansky hlavny konzul, Stefan Dano prosili z toho jeden exemplán. - Nase pramene na vyriesenie spolocnych problémov je vnajvyssích sférach. V tóm spolocnom Pánovi, v Ktorom „nie je Slovák, nie je Madár... lebo ste jední v Jezisi Kristu!” (Podlá Gál. 3: 28 slobodne) ■ P.G. so mnou aj Jezis chodí. Bezmocná, osamotená zdalo sa mi, ze sa zrútim. Mnohokrát zdvihol ma, vierou mojou ma povzbudzoval. Verím, ze je so mnou. Na Neho zverím sa. Odkaz mojej starej mamy V minúlych tyzdnoch sme sa vel’a mohli stretnút’ so správami o mad’arskych a slovenskych kontaktov. To nie je prekvapitel’né v tom mysle, ze medzi dvoma státmi, ktoré sú clenmi Europského unia, je hlboky konflikt. Mőzeme byf svedkami toho: co sa tyka styk s nasím severnym susedom. Ked’si berieme vázne tu známu veto, ze Europske unió nielen iba hospodárske spolocenstvo, ale aj pravé spolocenstvo hodnotiek: Tak právom vyplyva z toho otázka: Podlá coho, podlá akych hodnotiek organizovali dvatsat’dva clenskych státov? Nikdy som neveril tym, ktorí cakali zázrak od unionského clenstva, ktorí si mysleli, ze zrazu znicia desat’rocné, alebo storocné konflikty, a ze prechod hraníc sa zjaví v tej - doteraz nedeíiniálnej europskej identity. Vela fráz, málo pravé- s obsahom plné vysvetlenia, vela argumentiek, málo moznostiek na vychovárania sa na desaírocnych udusenych protikladov. Tymto minúli predoslé roky. Bolo by uzitocnejsie nad „lietadlovych hradov” budujúc radsej-pocas storocia vyhorievajúc z hlinovych tehiel systematicky znovu stavaf skromenejsie, ale istotnejsie budovy. Ked’ cítajú milí cítatelia tieto riady, tak mözu sa spytaf: Preco, naco sú tieto euro-skeptické bedákanie? - Zato, lebo nedebatujeme nad pravosí europského myslenia, cím castejsie sa deje, ze budujúce clenstvo, májú zabezpecif aj udusujúcimi zlost’ami, prichádzajúc do brusselskych brehov, este vácsí dőraz dostanú, vyjdú na pövrch. Este nevidíme istotu nato, ze unionské clenstvo by znamenalo ozajstné liecivo na predpokladané alebo na pravé historické rany. Ked’vidíme pred sebou demokratické základné zásady, definitívu právneho státu, tak samozrejme, mőzeme hovorií o spolocenstve hodnotiek. Ale tak vzplyva tá otázka, ze v com sa rozlisujeme od Spolocnych státov v Amerike? Typickym znakom starého kontinentu bolo vzdy: rozlicnosf: po sto kilometrov iná a iná národnosí, iny jazyk, iná mentalita. Co möze byf ten spolocny menovatef, ktory by mohol zabudnút’ historickych traum predoslych storocí? Podlá národnostnej identity a podlá sociálnej situácii rozlicná europska národnost’ mala prvy integracny projekt: prijímanie krest’anstva. Vplyv katolíckej cirkvi, nábozenstvo l’udí, sila nie vzdy a nie vsadé, ale mohli zvítazif nad rozlicnymi zlosfami. Co sa tyka vyvyjania národnostnej identity: reformacia priniesla veiké zmeny: rozsírenia viery reformátov zabezpecila tridsat’rocná vojna, ktorá bola pocas celej historii najkrvavejsia a najdlhsia dóba a zrázka. Po minúlom storocí tu zijeme vo Vychodnej strednej europe, skör v periférii, my: dedicmi - stále menej - lutheranskej reformácii: v malych spolocenstvách, s rozlicnymi národnostnymi tradíciami, s rozlicnymi duchovnosfami. V nasej kolektívnej památi este zije Trianon, strasnosti druhej svetovej vojny, vysídlenie, vymeny obyvatelstya, straty 1956, kompromissiá diktatúry. A napriek nasich kazdych debatiek a zvadiek tam zijeinych rozlicnych prijímajúc spolocne prezitá viera, skúsenost’ lutheranskej cirkvi, ktorá inokedy nepriamym mlcaním, inokedy s priamym konfrontacnymi, kompromisijnymi spősobmi mohla vyhnúf sa ekalabody protikladov. Tieto sú praktické a majestátne formy spolocenstvá hodnotiek, ktoré májú vela úzitiek v dnesnom svete, aj na územi slovenskych a madárskych kontaktov. Samozrejme, pobúril som sa nad kauze Maliny Hedvigé. Bol som smutny, ked’do Bratislavy navstevovali Madari, tak insultu dostali, a o Benesdekrétomoch chválajúcich parlamentem chóre, zdvihnutie Ondreja Hlinka do slovenského národnostného panteona, ktory bol katolíkom, a nemal rád evanjelikov. Popritych mámé podporif, aby kazdy clovek vo svojej krajine mohol pocuf Bozie Slovo na svojej materinskej reci: poslovensky a po mad’arsky, aby tieto spolocentsvá sa ostali a sa obnovili. Vel’mi l’utojem, ze slovensky cirkevny zbor v Budapesti, na ulici Rákóczi uz nemá, stratil svoj kostol. A dúfam vel'mi, ze nasi farári, ktorí vedia po slovensky, veíakrát aj kázu po slovensky na sluzbách Bozí. Tesím sa, ze ked’ tu bol generálny biskup, na návsteve, ráz sme mohli spolu vecerovaf. Zhovárali sme sa jasne, porozumeli sme sa, dorozumeli úmysel jeden druhého. Bolo to ozajstné spolocenstvo hodnotiek, ktoré zosilnila prítomnost’ devátdesiat rocnej starej mamy, ktorá predtym zila v Bratislave, a perfektne sa zhovárala po-nemecky, po-slovensky (a samozrejme po mad’arsky). Ked’ niekto, tak ona vela videla z minúleho storocia: co som ja pisai o casti kolektívnej památi, to je pre nu bolestná osobná skúsenost’. Jej viera, optimizmus, humor svojich anekdotiek ma zosilnil v tóm presvedcení, ze nase evanjelické spolocenstvá, na obidvoch stranách hraníc májú vel’kú úcast’ na zmierení napátiek nasich státov. To je odkaz dlhého, veriacého zivota. A ja to iba podakovaf mőzem. ......................■ G- P.
