Evangélikus Élet, 2014. január-június (79. évfolyam, 1-26. szám)

2014-06-08 / 23. szám

6 41 2014- június 8.

SZLOVÁK OLDAL

Evangélikus Élet

„Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom-hovorí Hospodin mocností” (Zách 4,6)

Ján 16, 5-15. Biblické pravdy vyjavené v jednotlivych castiach Biblie zapadajú do seba ako skladacka a vytvárajú nádhernú mozaiku. Sl’ub, ktory v tomto texte Pán Jezis vyriekol, splnil do bodky.

On odisiel, aby v Jeho mene prisiel od Otca Duch Sväty. Je „nebiblické” prosit;, aby Otec zoslal Ducha Svátého. Duch Sväty prisiel. On prebyva v kazdom veriacom cloveku. Ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. (R 8,9) Prejavy prítomnosti Ducha Svátého vo veriacom cloveku by mali byt’ viditel’né. Preto prosba, ktorú mámé vysielat’, je prosba o naplnenie Duchom Svätym. Neznamená to, ze

dostávame z Neho viac, ale ze On zaplna vácsí a vácsí priestor v mojom zivote. Je to obraz domu s mnohymi miestnostiami. Dovol’Duchu, aby naplnil a ovládol vsetky oblasti tvojho zivota! Znamená to, ze Duch Sväty dostane viac z teba, dás Mu viac priestoru. Jezis sl’ubuje: Prideme k tebe a a budeme byvat’ u teba. Plnost’ Ducha je poslusnost. Byt pod Jeho vedenim, kontrolou, zit’, konaf-ako najlepsie viem, to je poslusnost'.

Toto je nepretrzity proces; kazdy den mozes prezívaf v nádhernej spolocnosti. - Pros: „Pane, som tu, chcem Ti dnes slúzit’, dávam Ti viac-nechcem si nie zadrzat’!”

2. slávnost svátodusná

iKor 12,4-11. Duch Bozí zjednocuje. Splavovaf divokú vodu je dobroruzstvo, ale aj rizikó. Posádka raftu musí byt dökladne zosynchronizovaná, aby zvládla najmä t’azké úseky. Keby si hoeikto z tímu zacal veslovat po svojom, ohrozil by célú posádku. Aj cirkevny zbor v Korinte prechádzal búrlivym vyvojom. Apostol Pavel im vycíta roztrzky, duchovnú pychu, smilstvo, súdne spory.

Preto má tento list predovsetkym charakter napomenutia. Zároven v úvode listu vyjadruje vd'acnost’ za to, ze nemajú nedostatok v nijakom dare milosti (charis-dar Bozej milosti, duchovny dar). Teda tito krest’ania májú dostatocné obdarovanie od

Boha, aby svoju búrlivú „plavbu” zvládli. Apostol vsak upozornuje, ze je to mozné len vtedy, ked’ budú dary Ducha vyuzívaí nie k povysovaniu sa nad ostatnych, alebo k nejakej duchovnej exkluzivite, ale kjednote. Duch Bozí zjednocuje. Tam, kde sa l’udia hoci aj duchovne obdarení hádajú a rozhádzajú, tam Bozí Duch nekoná. - Túto staí o duchovnych daroch je dőlezité cítat’ nie izolovene, ale v kontexte s celou kapitolou 12 a následnymi - 13-14 kapitolou. Tarn je jasne povedané, ze duchovné dary musia slúzit’ k porozumeniu a jednote, k budovaniu tela Kristovho, ktorého casti sú prepojené láskou. Jeho láska je najvyssí dar a najlepsia cesta.

Stanislav Brtos

Nádychduse

Modlitieb neúrekom Ústami vyslovenych Co srdce poskladalo

A pribújajú vekom My mőzme z nich Vencov a nie málo

Zhotovit zivych Duchovnych kytiek Prosbami naplnenych

Dopraj ze nádych Nech prúdi riek Prestami z ocí uplakanych

Tiect’ dolu tvárou Tak odplav hriech Nech s novou jarou

Zakvitne l’udské vnútro By aspoií obraz Rajskej záhrady

Sa odrazil V zrkadlení Ludskej duse.

Prijal si aj ty Ducha Svatého?

Svátodusná sviatky nám hovoria o tóm, ze apostoli prijali na Letnice dar Ducha Svatého. „A Duch Sväty naplnil vsetkych apostolov” (Sk 2,4) Je tu vsak otázka: Mőzeme aj my povedat’, ze mámé úcasí na dare Ducha Svátého?

Nesprávnu odpoved’tu dávajú príslusníci letnícneho hnutia: Ducha Svátého vraj má len ten, ktory hovorí cudzími jazykmi, kto prezil tzv. „krst Duchom” kto sa teda dostane do nábozenskej extázy, takze vydáva az nezrozumitelhé zvuky. (Podobny jav nábozenskych extáz sa vyskytuje aj u mormónov a u mohamedánskych dervisov, ktorí nie sú krestíanmi.)

Apostol Pavel to vsak tak to nehovoril.Nechal nám jasnú smernicu: „V cirkvi radsej chcem prehovorit’ pät’ slov zrozumitelhych, aby som aj inych poucil, néz desaftisíc slov nezrozumitel’nym jazykom” (íKor 14,19) Naopak, on hovorí: „A co by som aj anjelskymi jazykmi hovoril, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendziacim kovom a zvuciacim zvonom” (íKor 13,1) A v tejto súvislosti apostol hovorí: „Ja vám ukázem lepsiu cestu” (íKor 12,31) A vtedy zlozil apostol Pavel svoju hymnu lásky (íKor 13) Ak je pri cloveku láska k blíznemu, láska trpezlivá, dobrotivá, ktorá nezávidí a sa nevypína, nenadyma sa, nie je neslusná, nie je sebecká, nerozcul’uje sa, nezmysl’a zle. Neraduje sa z neprávosti, ale tesí sa s pravdou, láska, ktorá vsetko znása, vsetkému veri, vsetkého sa nádejá, vsetko pretrpí, ak takáto láska je pre cloveku, to je znak prítomnosti Ducha Svátého v nás, pretoze láska k blíznemu je prvym ovocím Ducha Svátého (Gal.5,22) Ak má clovek

dar Ducha Svátého, tak je potom Duchom Svätym do urcitej miery aj transformovany. Transformácia krest’ana Duchom Svätym nie je sice nikdy dokonalá. Zostávame aj nad’alej hriesni, svoj boj shriechom vdösledku dedicného hriechu nejeden ráz aj prehrávame, ale predsa l’udia to musia aj májú zbadaí, ze s tymto clovekom sa predsa len cosi stalo, on sa aspon snazí zit; láskou k blíznemu. Dobre to hovorí aj Dr. Martin Luther v Malom katechizme, ze Duch Sväty cloveka posvácuje, aj ked’toto posvátenie pri nás nikdy nie je dokonalé.

Úprimná viera a nádej

Dar Ducha Svátého sa prejavuje aj úprimnou a zivou vierou. Zijes cely svoj zivot sPánom Bohom? O Neho sa opieras v svojom zivote a vierou v Neho si presiaknuty? Hovorís spolu so zalmistom: „Niet pre mna stastia okrem Teba (Zalmy 16,2) Potom más Ducha Svátého, a keby si cudzími jazykmi nehovoril.

Dar Ducha Svátého má aj ten, kto má nádej v Pánu Bohu, kto si nezúfa v krízoch zivota, ale hovorí vo svijom srdei: „Co mi nalozí, chcem rád niest’.” Ten, kto veri, ze ráz mu Boh dá zivot veeny u Seba vnebesiach. Ak vies znásat’ trpezlivo svoje zivotné kríze a aj smrt’, vo viere v Pána Boha, tak si prezil aj svoje Letnice, aj keby si nevedel povedat’ presne, kedy sa tie tvoje Letnice odohrali.

Dalsím znakom toho, ze niekto prijal dar Ducha Svátého je, ze má clovek citlivé svedomie. Ked’urobí nieco zlého, tak ho to mrzí a ciní z toho pokánie. Podobá sa apostolovi Petrovi,

ktory po zapretí Krista plakal. Bezcitní l’udia a nenapravitel’ní egoisti, ktorí vidia len seba samych, sú l’udia bez Ducha Svátého, aj keby sa akokolvek hlásili ku krest’anskej viere.

Znakom prebyvania Ducha Svátého v nás je aj nás modlitebny zivot. Nemusia to byt’ vidy dlhé modlitby, ani opakovanie Otcenásov. Krestan má byt’ stále naplneny modlitebnym duchom. Apostol Pavel hovorí: „Neprestajne sa modlite!” (iTes 5,17) Krest’an má stále vysielat’ k nebu tzv. ihrickové modlitby, ktoré ako maié iskricky letia k nebu: „Pane, Boze, pomáhaj mi v mo jej práci. - Dakujem Ti, Boze, za to, ze si mi pomáhal po cely den. - „ Ak totó robís, más Ducha Svátého, lebo Duch Sväty je Duchom modlitieb. (Rm 8,26)

Takto by sme mohli pokracovat’ d’alej. Stací, aby sme k tomu splnali kritéria, ktoré apstol Pavel vymenúva, ze sú ovocím Ducha: Gál 5,22-23. To neznamená zivot bezhriesny. Ved’zároven v nasom srdei je aj zlé. Ozyva sa v nás aj dedicny hriech so svojím sklonom k hriechom: Rm 7,18-19. A predsa aspon vől’a k dobrému má byt’ pri krest’anovi ako znak prítomnosti Ducha Svátého v nás. Apostol Pavel k tomu hovorí o sebe: „Nie, ze by som bol dokonaly, ale snazím sa.” (Fii 3,12) Prosme Teda o tento dar, aby Duch Sväty prebjVal v nasich srdciach a nás - aj ked’v nasej nedokonalosti -posvácoval. To, co bude na nasom posvátení chybaí, to nám Pán Boh milostivo odpustí pre zásluhy násho Pána Jezisa Krista, ak naozaj Duch Sväty a Jezis Kristus zijú skrze vieru v nás. (Gál 2,20.)

■ Igor Kiss

1. slávnost; svátodusná