Evangélikus Élet, 2014. január-június (79. évfolyam, 1-26. szám)
2014-04-20 / 16. szám
io 4i 2014. április 20. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Slo venská príloha Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabulová Vprvy den po sobote vcasráno prisli k hrobu a priniesli vonavé oleje, co si pripravili. Kamen nasli odvaleny od hrobu. Ked’vosli dnu, telő Pána Jezisa nenasli. Ako nad tym rozpacito uvazovali, zastali pri nich dvaja muzi v ziarivom odeve. Zeny sa preíakli a sklonili tváre k zemi. Ale muzi im povedali: Preco hl'adáte zivého medzi mrtvymi? Niet ho tu, bol vzkrieseny. Spomente si, ako vám hovoril, ked' bol este v Galilei: Syna cloveka musia vydat’ hriesnikom do rák a ukrizovat’ ho, ale tretieho dna must vstai z mrtvych. Tu si spomenuli na jeho sióvá, vrátili sa od hrobu a vsetko porozprávali jedenástim a vsetkym ostatnym. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apostolom. Ale tym sa zdali tieto sióvá ako blúznenie a neverili im. No Peter vstai a bezal k hrobu. Ked' sa nahol, videl tarn len plachty. Odisiel domov s ázásom nad tym, co sa to stalo. Evanjelium podta Lukása 24,1-12 Janka Nagajová Vzácny poklád Ten, kto mlady spoznal Pána, kto Mu svoje srdce dal, koho spasením a láskou Otec v nebi pozehnal, ten aj inym vyznat’ tűzi, aky vzácny poklád má, kto mu zmenil zivot cely: Jezis, spása jediná. Ten, kto kazdodenne chodi cestou.co mu urcil Pán, komu On sám dáva silu vyhnút’ hriechu nástrahám, ten aj inym vyznat’ tűzi, aky vzácny poklád má, kto mu radi, kto ho vedie: Jezis, cesta jediná. Ten, kto zrakom duse hJadi tarn, kde nebesky je cief, kto chce Judom lásku dávaí ako jeho SpasiteJ, ten aj inym vyznat’ tűzi, aky vzácny poklád má, kto mu dáva zivot vecny: Jezis, nádej jediná. Obnovilo sa spolocenstvo s Bohom Z obete Pána Jezisa Krista pre nás vyplyva, ze mámé zif novy zivot ako zmierené a vykúpené Bozie deti. Ako nővé stvorenie sme povolani slúzif zivému Bohu: „O co viac krv Krista, ktory mocou vecného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obet’, ocistí nám svedomie od mrtvych skutkov, aby sme slúzili zivému Bohu!“ (Zid 9,14) Obnovilo sa narusené spolocenstvo s Hospodinom a vznikla nová situácia. Novy zivot, nővé spolocenstvo, novy vzt’ah, ku ktorému sme povolani a zaviazani. Obet’ Pána Jezisa vyvrcholila v nedelhé vefkonocné ráno. V tomto je iná ako ostatné obete. Kristova obet’ by bola nedokoncená a neúplná, keby nebolo vzkriesenia. Stále by sme boli „v hriechoch". Apostol Pavel nám to ozrejmuje, ked’píse: „... ale ak Kristus nebol vzkrieseny, daromná je vasa viera, este vzdy ste vo svojich hriechoch!“ (íK 15,17) Kristovo vefkonocné vzkriesenie sa dovrsilo na Vefky piatok. Hriechy sú odpustené, zmierenie je dokonané. A ako je to s obetami dnes? Prestali alebo neprestali? Dá sa povedat’, ze áno aj nie. Tie, ktorymi sme si chcel zmierit’ Boha a získat' odpustenie hriechov, prestali. Pokracujú vsak tie, ktorymi chceme vzdat’ Bohu úctu. V Obrane Augsburského vyznania sa píse: „Existujú dva druhy obete. Jednym je obet' zmierenia, to jest skutok, dávajúci zadostucinenie za vinu a trést, teda zmierajúci Boha alebo utisujúci Bozí hnev: tento skutok aj inym zasluhuje odpustenie hriechov. Druhym je obet’vdaky, ktorá nezasluhuje odpustenie hriechov ani zmierenie, ale ju prinásajú zmierení, aby vzdali vdaky za prijaté odpustenie hriechov a za iné dobrodenia.“ Prvy druh cloveku priniesol Pán Jezis Kristus. Druhy typ obete prinásame my krest’ania ako prejav vdaky za to, co sme od Boha prijali. Táto obetná prax pokracuje dodnes a mámé ju robit kazdy den, aby sme si Boha uctili. Je dőlezité rozlisovaf obetné formy. Prvá je fyzická, druhá duchovná. Vzkriesenie Jezisa 1. Prázdny hrob Hrob do ktorého bol ulozeny Jezis ostal prázdny, telő zmizlo, kamen bol odvaleny a rímska pecat’ porusená. Jezisovi nepriatelia tvrdili, ze Jezisovi uceníci telő ukradli, ked stráze spali. Avsak viete, ze za zaspanie na strázi vojaci v rímskej armáde dostávali trést smrti a rovnaky trést hrozil tym, ktorí porusili rímsku pecat’? Zdá sa mi málo pravdepodobné, ze uceníci, ktorí sa rozpíchli ked ich majstra zajali, nasli v sebe takú odvahu k tomuto hrdinskému cinu. 2. Hlásatelia vzkriesenia Jezisovi nasledovníci hlásali, ze Jezis vstai z mrtvych a Pavol o niekoJko rokov po tejto udalosti napísal list, kde uvádza, ze Jezis sa po vzkriesení ukázal asi 500 Judom, z ktorych mnohí stále zijú. Tito jeho nasledovníci boli tak presvedcení, ze správa o vzkriesení je pravdivá, ze napriek prenasledovaniu túto správu rozsírili najprv po Jeruzaleme, kde sa tieto udalosti odohrali a v priebehu nasledujúcich desat’rocí po celej rímskej rísi. Poviete, ze si to uceníci vymysleli. Je to extrémne nepravdepodobné. Samozrejme je veJa fanatikov, ktorí sú ochotní zomriet’ za loz. A keby Jezis nevstal z mrtvych uceníci by vedeli, ze to za co zomierajú je loz. Myslíte si, ze by sa pod dákom prenasledovanie nikto z nich nepriznal, ze si cely príbeh o vzkriesení Jezisa vymysleli? Vsetci uceníci okrem Jána boli nakoniec za svoju vieru popravení. Ktosi povedal: „Mnoho l’udí zomrelo za dobrú vec, avsak dobrá vec uceníkov zomrela na krízi.” Rovnako nepravdepodobné je, ze 500 Judí mali halucináciu, ktorú by mrtve Jezisove telő vyvrátilo. 3. Jezis aj dnes robí zázraky Jednym z vysvetíení preco sa krest’anstvo napriek prenasledovaniu rozsírilo po rímskej rísi, mőze byt’ ze od zaciatku bolo kázanie evanjelia sprevádzané zázrakmi - konkrétne nadprirodzenymi uzdraveniami v mene Jezis. Rovnako sa to deje aj dnes a v krajinách, kde je kázanie evanjelia sprevádzané velkymi a pocetnymi zázrakmi, pocet kresfanov prudko rastie - napríklad v Afriké na kampaniach Cfan sa kazdorocne milióny Judí obracia ku Kristovi. To ze aj dnes sa v mene Jezis otvárajú oci slepym, usi hluchym, chromí vstávajú z vozíkov, rakovinové nádory odpadávajú je pre mna d’alsím z dökazov, ze Jezis naozaj zije. Jezis o sebe vyhlasoval, ze je jediná cesta k Bohu a ze clovek möze získat’ vecny zivot a odpustenie hriechov jedine vierou v Neho. Som rád, ze nevyzaduje slepú vieru, ale poskytol nám dostatok dőkazov toho, ze naozaj zije. ■ Endre Lehoczky farár Zivot krestana má poukazovat na Jezisa Obete vdaky Biblia vymedzuje nasledujúco: „Skrze Neho teda vzdy prinásajme Bohu obet'chvály, to jest óvódé pier vyznávajúcich Jeho menő.“ (Zid 13,5) Mámé vyznávat’ Jezisa Krista, a tak Mu priniesf obet’ chvály. Zivot kresfanov je zivotom, ktory neustále poukazuje na Pána Jezisa Krista. Slovami, cinmi, myslienkami. Tento druh obetí mőzeme prinásat’ iba vierou v Pána Jezisa Krista ako zmierení lúdia, a tak Mu podakovaf za prijaté odpustenie hriechov: „Prinásam Tebe obet' vdaky a vzyvat’budem menő Hospodinovo!“ (Z 116,17) Prinásat’ obef chvály a vdaky znamená kazdodenné vzyvanie Boha a vyznávanie viery v Pán Jezisa. K tejto obeti sa radí aj Vecera Pánova ako vyraz vdaky Buhu za prijaté dobrodenia a tiez za zvestovanie evanjelia. Apostol Pavel kázal pohanom o radostnej zvesti, aby v nich usmrtil „starého Adama", cím by v ich vnútri zacal novy zivot, a tak sa stávali príjemnou obet’ou Bohu: „...aby som bol sluzobníkom Krista Jezisa medzi pohanmi vo svátej sluzbe pri evanjelia Bozom, aby sa pohania stali príjemnou obet'ou posvätenou Duchom Svdtym.“ (R 15,16) Zivot zapojeny do sluzby je Bohu príjemná obef: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Bozie, vydávajte svoje telá v zivú, svdtú, Bohu príjemná obet’, vasú rozumná sluzbu Bohu“(R 12,1) Sem sa radia aj dobré skutky, ktoré konáme, aj utrpenie, ktoré kvőli Jezisovi znásame. Toto je rozumná sluzba Bohu, ku ktorej nás pozyva apostol Pavel. Este presnejsie - je to sluzba, v ktorej poznávame Boha a srdcom Ho prijímame. Prinásat’ duchovné obete znamená prinásat’ a odovzdaf seba samého Bohu. Aj toto je príjemná obef Bohu, ked Mu clovek odovzdá zivot. To sa vsak mőze staf iba vierou v Pána Jezisa Krista: „...a aj vy sami ako zivé kamene budüjte sa na duchovny som, svaié khazstvo, aby ste prinásali duchovné obete príjemné Bohu srkze Jezisa Krista“ (iPt 2,5) Ked’ prinásame duchovné obete Novej zmluvy - svoje zivoty, slúzime Bohu, svédeimé o Jezisovej láske k stratenym Judom, prijímame Veceru Pánovu, potom napl’name zmysel a vyznam VeJkej noci. Vyznávame tiez, ze Jezisova obef sa stala nasou, privlastnili sme si ju a zijeme z nej. ■ Marián Kanuch Autor je farárom v CZ Bardejov „...Vd’aka Bohu, ktory nám dal vít'azstvo v nasom Pánovi Jezisovi Kristovi!’’ (íKor 15,57) Prajeme vsetkym milym citatelom, aby Vás radosf z Kristovho vít’azstva naplnala pokojom a nádejou pocas tychto vel’konocnych sviatkov! Prajeme Vám radostné.pokojné a nádejou plné vefkonocné sviatky!
