Evangélikus Élet, 2010. július-december (75. évfolyam, 27-52. szám)
2010-10-31 / 44. szám
4 41 2010. október 31. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Pamiatka reformácie Kde sme?! „Evanjelium tvoje vemé, Boze Spasitel’u, daj, nech bezí rychle, spesne, naplní zem célú, bo len v nőm je spása zeme, liek pre biedne l’udské plemd skrzepravú vieru. Ámen” Pavel píse Gál. 1,8: „Ale i keby sme my, alebo anjel s neba kázal vám mimo toho, co sme vám kázali, búd’ prekliaty!” Len o evanjeliume vieme, ze je ono moc Bozia na spasenie kazdému veriacemu. (Rim. 1,16.) A to evanjelium zálezí v zvestovaní, hlásaní toho, ze Boh darmo, z círej svojej milosti, bez vsetkych zásluh a hodností ospravedlnuje, hriechov sprost’uje cloveka a prijíma ho za svoje diet’a a dáva mu za dedictvo vecny zivot, ak uverí v Jezisa Krista, Syna Bozieho a zotrvá az do konca v tejto viere. To ozaj cisté evanjelium, rozkosná a utesená zvest’, kázen. Takú kázen pocúvat’ je nad vsetky hudby, rozkose, sladkosti. Takou káznou hriesnici zachvacovaní a vychvacovaní byvajú z moci hriecha a diabla a povstávajú k novému zivotu a na smrt’ predesení a zarmútení splesajú a poskocia radostne. Táto kázen, totiz evanjelium, ne tejto viery a cirkvi a nehl’adaf spasenia nikde inde. Lebo ved’len evanjelium je spasitel’né. A to evanjelium je vecné. Ono jedine bude pomáhaf hriesnikom az do konca sveta a do príchodu Pánovho k súdu. I súdit' bude Pán vsetky svet, vsetkych obyvatel’ov zeme, vsetky národy, vsetko stvorenie podl’a evanjelia. Preto i anjel Bozí pred samym tym príchodom Pánovym, aby este v poslednú hodinu ratoval aspon niektorych hriesnikov na zemi, letiac prostriedkom neba, ponesie a hlásat’ bude to vecné evanjelium a ním bude pobádat’, aby sa l’udia báli Boha, klanali sa Stvoritefovi neba, zeme, mora, pramenov vód i vsetkého ostatného stvorenia, aby im boli odpustené hriechy z milosti Bozej pre Krista, ako zneje evanjelium. Nech sa teda smeje z nás a nech sa i nám posmieva a protiví ten telesny, bujny Izmáéi preto, ze my luteráni sme pozdejsie splodení, ze sme neskorsie povstali a ze sme chatrnejsí na oko. Ale to nám ani on nemőze uprieí, ze sme splodení slovom pravdy, slovom evanjelia Bozieho vecného, podl’a neho sa i menujeme evanjelikmi. Nech sa zlobí a nás zatracuje, ze my ani, na svoje, ani na ziadnych svätych skutky, zásluhy nespoliehame. My mámé pevnejsí základ spasenia, ktory nepodvrátia ani brány, moci pekelné. Nás základ je evanjelium vecné, v nőm vecná milost’ Bozia a vecná zásluha Pána Jezisa Krista, ktory bol za nás hriesnikov na kríz pribity, na drevo vyvyseny, aby kazdy bol uzdraveny, spaseny, kto veri v neho a hladí nanho s pevnou nádejou. My pri evanjeliume chceme zotrvat’ do konca, ním chceme zif a v nőm umierat navzdor vztekom a útokom diabla a nástrojov Jeho. Inác nemőzeme. Boh nám v tóm pomáhaj! Amen. Boze vsemohúci, divné ved vykonalo rameno tvoje, pravica tvoja sa vyvysila a zvelebila, ked’ si diabolskym ucením a l’udskymi vymyslami zavedené l’udské pokolenie vytrhnul znova z mod tmy a rozkázal si slnku spravedlnosti svátému a vecnému evanjeliumu osvietit’ a obzivif cirkev svoju. Dakujeme ti a chválime, velebíme za to menő tvoje a prosíme, zachovávaj svoje cisté evanjelium nám i potomkom nasim az do posledného dna. Lebo my i súdení ziadame byt’ len podía neho, bo vieme, ze i v den súdny len milost’ tvoja a zásluha Krista, Syna tvojho nám spomőze. Amen. ■ Endre Lehoczky Hned'v raji evanjeliumom potesil pre hriech predesenych prvych rodicov nasich, ked’povedal, ze vzbudí semeno zeny, muza zo samej zeny bez muza, teda z panny pochodiaceho, ktory bude bojovaí proti hadovidiablovi a ac sám bude na pate zraneny (na kríz pribity) od semena hadovho, vsak tomu starému nepriatel’ovi potre hlavu a vyslobodí z jeho moci tych, ktorí budú v neho vérit’. A potom cím d’alej, tym utesenejsie a slávnejsie veci oznamoval Boh l’ud’om skrze svojich vyvolenych zvlást’ skrze prorokov. Co ti zvestovali z rozkazu Bozieho o spasení, je vsetko ozaj evanjelium, dobrá, miiá, utesená zvest a kázen. Apostolom sám Syn Bozí nie iného nenariadil, len kázat’ evanjelium po célom svete, vsetkym národom, kazdému stvoreniu. A oni po jeho rozkazu tak verne to konali, ze osvedcovali: „A niet v ziadnom inom spasenia, lebo niet iného mena pod nebom, daného l’ud’om, skrze ktoré by sme mohli byt’ spasení” A apostol robí divy a zázraky medzi l’udmi. Ono sa dokázalo divotvornou mocou Bozou i v diele reformácie. Ved’ len povázme, ze Luther bol biedny, chatrny mních, podriadeny svojim klástornym predstavenym. A co vykonal! Pohybal celym známym svetom, mocnármi sveta i samou mocou pápezskou, pred ktorou sa korili vsetci páni, králi, cisári, kniezatá. A cím to vykonal? Co bola tá moc? Len evanjelium, ktoré vyniesol znova na svetlo. Lebo v ten cas hlásalo sa vselico iného, l’ud’mi a diabiom vymyslené bludné ucenie, menovite ucenie o spasiteínych skutkoch, zásluhách l’udskych. Luther poukázal svetlom evanjelia na bludy a osvedcil v smysle evanjelia, ze len milost’ Bozia a viera v Jezisa Krista, Syna Bozieho mőze spasif hriesnika. Z toho povstal boj za pravú vieru a za pravú cirkev.A my z daru milosti Bozej mámé tú vieru i cirkev pravú. Ako st’astní dedicia Lutherovej reformácie mámé byt vd'acní Bohu a drzaf sa pevne a ver„A videl som iného anjela letiet’prostriedkom neba, ktory mai evanjelium vecné, aby ho zvestoval obyvatel'om zeme a kazdému národu a pokoleniu a jazyku a l’udu ; ten volal hlasom vel’kym: Bojté sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prisla hodina súdu jeho a kl’anajte sa tomu, ktory ucinil nebo i zem i more i pramene vöd” (Zj. sv. Járna 14,6-7.) Evanjelium Bozie je evanjelium vecné. Od vecnosti a az na veky evanjelium je pre nás l’udí spasitel’né. Nie iného nám nemőze pornód’ ku spaseniu. Nie iného nás nevyslobodí z moci hriechu, smrti vecnej a diablovej. Boh pred ustanovením sveta ustanovil skrze evanjeliuma nás spasif a vykúpit’. A co uzavrel vo svojej tajnej rade, to evanjelium, tú radostnú spasitel’nú vec potom oznamoval l’ud’om, podl’a potreby na potesenie, aby si nezúfali v hriechoch a v inych biedach svojich. Nuz hl’adte, lebo túzim po upriamení vásho pohíadu metaforickou prizmou do zivota dnesného. Na Krista, na kríz, kde smiem aj moju t’archu zlozif a slobode - Kristom oslobodeny - zif. Citál som - no aj tak prezil v srdei - o mieste, kde je v hustom durínskom lese pomník a za ním pramen. Kto pozná Boha a okúsil Jeho milost’, vidiac hlbku v malom pramienku, ktory sa v riecku rozprestiera a vypoved’pomníku, ten prezije Slovo reformacné i isté pohnutie do dnesnych casov. Zamyslenie Asi pred tyzdnom som pocul isty názor na cirkvi na Slovensku. Zabolelo. Neobávam sa toho, ze by azda mohol clovek hanif a nemá kto bránif. I argumenty na mysef prichádzajú, len to bolí. Krása jari dycha mnohym, len nie tym, aké posolstvo nesie vel’konocné ráno vodvalenom kameni. A pőst, ktory predehádza Vel’kej Noci, potrebny pre otvorenie oci, aby azda clovek videl aj pramienok Sióvá, i smer toku a v ezechielovskom videní krácal, tesiac sa zo stromov pozdl’z rieky, z ich ovocia, pokímov i uzdravujúcich listov, to akosi ustupuje do úzadia. Zfahcené, zaradené medzi nepodstatné pre zivot l’udsky. Kde sme? Nebodá nás v srdei vel’kopiatocné, bieloslobodné i vel’konocné posolstvo? Némámé azda v sebe pramen? Pri prameni zivej vody nacierame a sme unavení, ziadna sviezosf, len únava, ale po akom boji? Zvykneme hovorif o casoch spred dvadsiatich rokov, ze boli t’azsie. Alebo sme z nich unavení, alebo si na seba bériemé vel’kú t’archu, len aby sme mohli povedaf: „ja, len ja” Kto okúsil Boziu milost’, ten nevyriekne a ani takto nekoná, ale veriaci l’ud zapája a módii sa spoliehajuc - ved Boh vykoná. Takto vraví Hospodin: „Nepriucajte sa ceste pohanov.” - Jer. io,2.a. - Nezálezí to od cloveka, ale od Boha, ktory sa zmilúva. Nu£ a kde sa to v tóm nasom srdei zapotrosilo? Kde sme? Dalej folklorné slávnosti Vianoc. Ako inak ich nazvaf? Len pod’me vecer do chrámu, sú Vianoce! A v prvy sviatok uz niet. Tesíme sa, ze prisli, len nepovedaf nie zlé... len nebud’me kritiekí. - Nedá sa zif s priehradou. Pramen musí vytekaf, ci sa to niekomu páci alebo nie. Nedá sa zutekaf a potom to prikryf povinnost'ami, nedostatkom casu, financií ci inou ulitou. Lebo sa odrazu ocitneme vúzase, kto z tych, ktorí mi boli zverení, toto vychoval? - Pastorál (ne)pősobenie prinesie ovocie. Ponosy sú dostatocne hlucné. O tych sa má v modlitbe dozvedief Boh a On sám pridá pramenu sviezosti, aby okolo mohli rást’ stromy, ktorych ovocie je sladké a lístie liecivé. Nedá sa spoliehaf, ved’ tecie pramen, tak nech si nacrú. Obcas sa treba prejsf po brehu, premodlif hranicu brehov i kosatosf stromov,aby mai pramen dostatoenu silu. Navstívit’ chorych v nemocniciach i doma, aby sme pocuvali a spolu vyslali modlitbu k Bohu. Kde sme? - Nedá sa opísaf vsetko, aby azda clovek precítal a vedel, ako sa správat’. Len hrubé rysy su vyobrazené, aby ste mohli pookrief, aby ste mohli - mysliac na tych, ktorí svojim konaním písali reformacné dejiny - transformovaf do dnesnych zápasov, ktoré nás musia posunuf von z obmedzeného sebaobdivovania a sue poucení nielenze neopakovali chyby minulé, ale do tejto doby v zivote postavení s Bozou pomocou dokázali niest evanjeliovu zvest’. Ved’sa len lepsie pozrime, hrőza hrá na stupách harfy, aby vyludenym tonom prilákala k zábave co najvacsí pocet clovecenstva. Zábavy je nadostac a na mnoho spősobov. Kde sme? Pomníky stoja na mnohych miestach, ale ci azda ti, ktorych vyobrazujú, by o ne stáli? Ved’tie sú na nase povzbudenie, na nase napomenutie.aby sme pre to vsetko minulé dianie poznali Pramen sviezosti, aby sme z Neho cerpali, osviezení zili a s „báznou a s chvením konali svoje spasenie” - Fii. 2,12. „V radosti, ktorá je nasou silou... lebo radosf z Hospodina je vasou silou.” - Neh. 8,10. Nie tazké to nie je, len poznaf Toho, ktory je Pravda, Cesta i Zivot. Toto Kristovo tajomstvo. Aby azda pramen netiekol do priehradyaby sme nezatvárali oci pred históriou, aby sme dokázali toto vsetko preniesf podl’a apostola Pavla do dní nasich zivotov. ■ Ján Brozman, dozorca VDECAV pramen Boze, cos pramenom krásy Studnicou zlatou,nekonecnou Pre cely tento svet Zdrojom si i ciel’om spásy Jedinou pravdou, vecnou Teraz i naposled Obraz i podoba vtlacená v dusi Kazdého cloveka Zivotodarná voda Ci milost v dusi To Láska preteká Nevie, kto neskúsi Ochutnaf z Chleba vecného iivota Stanislav Brtos, Víinska-iütolícky knaz
