Evangélikus Élet, 2009. január-június (74. évfolyam, 1-26. szám)

2009-05-31 / 22. szám

Evangélikus Élet

SZLOVÁK OLDAL

2009. május 31. !► 7

Slovens ká príloha

Stranu zostavili: Tímea Guláciová, Hilda Guláciová-Fabul’ová

Moc Ducha Svátého je Bozia moc

„Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchomhovorí Hospodin mocnostu

Zachariás 4,6

Zoslanie Ducha Svátého

Uciteí cirkvi. Úloha cirkvi vo svete, do ktorého je aj dnes vysianá, nie je jednoduchá ani l'ahká. Nie div, ze sme obcas smutní a odcas aj plní obáv. Nás Pán rozptyl’uje nase obavy a smútok. Nenechal Svoju cirkev samu na seba, ale dal jej vyborného Ucitefa - Ducha Svátého. Cirkev s Ním nielen smie, ale aj má pocítat’, má sa Ním nechat’ poucit’, viest’, spravovat’ vo vsetkej svojej cinností. V texte sú spomenuté dva vnútorné problémy cirkvi: ucenie a vzájomné vzt’ahy. S ucením vzdy boli problémy a starosti. Rőzne vyklady Písma spősobojú rozdelenie, nejednost’, tym oslabujú hodnovernost’ zvestovania. Pán Jezis uz na zaciatku upozornuje: Nespoliehajte sa na svoju múdrost’, na svoje vyklady, nepresadzujte svoje názory. Nechajte sa viest’ Duchom Svátym, On vás naucí vsetkému a pripomenie vsetko. Dőlezité je predovsetkym to, co hovoril Jezis. Jedine Písmo je základom ucenia cirkvi. Konflikty, rozpory, nejednotnost’ v ucení je potrebné riesit’ na modlitbách. V niektorych veciach, pokiaí nejde o podstatnó vec, je mozné prijat’ dokonca aj dva ci viac názorov. Nemusím nutne presadit’ svoju pravdu, mőzem zit’ aj s bratom, ktory to vidi inác. Casom prídeme k spolocnému pohl’adu. A tu sme pri druhom

spomenutom probléme: sú ním vzájomné vzt’ahy. Ich základom má byí pokoj, ktory dáva do srdc a myslí nás Pán. Jeho pokoj, nie pokoj sveta.

Svátodusny pondelok

A vy za koho ma pokladáte? Velmi dőlezitá a podstatná otázka viery krest’ana. Kym je pre mna Jezis Kristus? Co o Nőm viem, preco Ho nasleduje, preco vNeho verím, co pre mna znamená? Bez zodpovedania tejto otázky niet zivej viery. Na nase st’astie, odpoved’ prichádza zhora, od Otca svetiel. Otec nám dáva odpovede skrze Ducha Svátého, ktory je prítomny. Nie zázracnym, tajuplnym ci magickym spösobom, ale skrze kázane Slovo. Preto je dőlezité pravidelné, kazdodenné cítanie Písma, pravidelná úcast’ na bohosluzbnom zivote, a to nielen v nedel’u, ale aj na biblickych hodinách. Kvőli tomu bola ustanovená cirkev a Duch Sváty ju az doteraz zachováva. Tu získavame odpovede. Ich pravost si overujeme v Písme, na modlitbách a v rozhovoroch. Zapocúvajme sa aj dnes do Bozích odpovedí. Tam nás Otec nebesky zjavuje to podstatné o Jezisovoi Kristovi, aby sme vedeli vzdy a kazdému odpovedat’ a povedat’ správne vyznanie. Na takomto základe a na ochotnych, pozornych a pokornych posluchácoch buduje Boh Svoju cirkev.

Svátíme svátodusné sviatky, sviatky Boha Ducha Svátého. Boh Duch Sváty je tretia osoba Svátej Trojice, rovnako ako Boh Otec-Stvoritel’, Boh Syn- Jezis Kristus,Vykupiteí. Sprítomnujeme si vel’kú udalost' zoslania Ducha Svátého na jednotlivcov i célé zástupy l’udí v Jeruzaleme. Udalost’, ktorá sa stala v pát’desiaty den po vzkriesení Pána Jezisa Krista, vo sviatok Letníc, ked’ Zidia dakovali za zatvu a pripomínali si vydanie Bozieho zákona na Sinaji. Z moci Boha Ducha Svátého zrodilo sa prvé krest'anské spolocenstvo,prvy krest’ansky cirkevny zbor.

Dielo Ducha Svátého sa vsak nezacalo len Jeho zoslaním vo sviatok Letníc,ako o tóm cítame v Skutkoch apostolov v 2. kapitole. O Duchu Svátom sa hovorí uz dávno predtym v Starej Zmlúve, i ked’ vyraz „Duch Sváty” je v nej pouzity len na dvoch miestach - Z.51,13 a Iz.63.11b. Cítame o Duchu Hospodinovom-Iz.63,14.alebo o Duchu Bozom pri stvorení sveta - i.Mz.1,2 - Duch Hospodinov zostúpil na mnohych vyznamnych l’udí - starozmlúvnych vodcov l’udu, na prorokov. Proroci hovorili védeni - inspirovaní Duchom Bozím. Prorok Joel nám sprostredkúva vyrok Hospodinov: „Potom vylejem svojho Ducha na kazdé telő...” - 3,1 - Toto proroctvo citoval aj apostol Peter vo svojej svátodusnej kázni.Boh Duch Sváty pősobil pri pocatí Syna Bozieho - Mt.1,20., L.1,35. - viditel’ne sa zjavil po Jezisovom krste -Mt.3,16., Mk.1,10., L.3,22., J.1,32. - ked’ doslo k zjaveniu Svátej Trojice: Boh Otec prehovoril, Boh Syn bol prítomny ako pravy clovek, Boh Duch Sváty sa zjavil v podobe holubice. Pán Jezis pocas svojho úcinkovania hovoril o Duchu Svátom Nikodémovi - J.3,5. - zene Samaritánke -J.4,10-14. a 23-24. - ked’ sa predstavil ako chlieb zivota - J.6,63. -: podobnevolal na slávnosti stánkov-J.7,37-39. - Najviac vyrokov o Duchu Svátom povedal Pán Jezis v reciach na rozlúcku-J.14,15-26 a J.15,26-16,ís.-Tu je Duch Sváty nazvany pojmom Paraklétos, co v preklade znamená Privolany na pomoc, Pomocník.Príhovorca.Obhajca pred súdom - i.J.2,1. - je Pán Jezis Kristus, ale aj Boh Duch Sváty vo chvíl’ach skúsok pred l’udskym súdom - Mt.10,17-20. - i nasím zástancom - Príhovorcom pred Bohom - R.8,26. - Kralickí prekladatelia prelozili pojem Paraklétos ako Utesitel’. Nás slovensky autorizovany preklad pouzíva vyraz: Radca - J.14,16. - slovensky ekumenicky preklad vyraz Spomocník. V kazdom prípade Paraklétos charakterizuje Boziu osobu, ktorá pősobí tam, kde sa zvestuje slovo Bozie a prisluhujú sa sviatosti podl’a ustanovenia Pána Jezisa Krista. Boh Duch Sváty je nasím Radcom, Pomocníkom, Príhovorcom, Obhajcom, Utesitefom, ale aj nasím Posvátitel’om.

Vsadé tam, kde sa v Písme Svátom hovorí o duchovnom zivote krest’ana, o zivote podl’a ducha, nutne sa hovorí aj o Bohu Duchu Svátom.

■ Milos Klátik Generálny biskup ECAV na Slovensku

Martin Luther, Sváty Duch, „uletenci...”

Sváty Duch-Posvátiteí a Ozivovatef

Lutherovo ucenie o Duchu Svátom je, ako to uz bolo naznacené .Jilboko bibiteké ucenie, ktoré je tiez v súlade s ucením cirkevnych otcov. Jeho oponenti z radov ucencov sa ho pokúsalj obvinit’ z herézie, z toho ze neucí podl’a Biblie ci podl’a cirkevnych otcov. Casto sa pri Lutherovom ucení zdőraznuje priorita Písma Svátého, popri ktorej sa ucenie cirkevnych otcov chápe ako protiklad. Faktom vsak je, ze mnohí cirkevní otcovia pracovali sbiblickymi pramenmi velmi snazivo a Luther z tohto dövodu z cirkevnych otcov casto cerpal a vázil si ich. Okrem toho, v základnych rysoch je Lutherovo ucenie o Svátej Trojici vyrazne harmonické s ucením cirkevnych otcov.

Vsetky pokusy dokázat’ u Luthera heretické ucenie postupne, alebo velmi rychlo zlyhali. Lutherovo ucenie o Duchu Svátom, predovsetkym tak, ako ho sformuloval v katechizmoch, treba pokládat’ za prednostne biblické, ale i súhlasiace s ucením cirkevnych otcov.

Luther ucí o Duchu Svátom takto:

„Tretí ciánok - viery vseobecnej krest’anskej - je o Svátom Duchu, Ktory je jeden Boh s Otcom a so Synom. Jemu patrí úrad posvátenia a ozivovania.Tu clovek musí rozumiet’ slovám „Sváty Duch” co to pojem „Sváty Duch” znamená.Pretoze existuje i l’udsky duch i zlí duchovia i Sváty Duch. Tu - v clánku viery - je nazyvany Svátym Duchom. Preco je takto nazvany? Pretoze posvácuje. A preto ja verím v Svátého Ducha, pretoze ma posvátil a stále posvácuje. Ako sa to stane? Takymto spősobom: tak ako Syn prijíma a získava synovstvo a panstvo prostedníctvom svojej smrti.tak Duch Sváty posvácuje v nasledujúcom: Najsamprv t’a vedie do svátej, katolíckej cirkvi a tvorí ti miesto vlone cirkvi. Ale v tejto cirkvi t’a ochranuje a prostredníctvom nej káze a prinása t’a ku Kristovi skrze slovo. Kristus je Pánom skrze smrt’. Ale k tomu ja ako prídem? Ak Jeho dielo ostane skryté, potom je stratené. Preto aby Kristova smrt’ a vzkriesenie neostali skryté, prichádza Sváty Duch a zvestuje: co znamená, ze Sváty Duch t’a vedie k Pánovi,

Kory t’a vykúpil. Takze ako Otec je mőj Stvoritef a Kristus je mőj Pán, tak Sváty Duch Posvátitel’. Pretoze posvácuje ma skrze nasledovne: odpustenie hriechov, vzkriesenie tela azivot vecny.”

Duch Sváty a „uletenci”

„Duch Sváty, slovo Bozie, viera nepotlácajú city cloveka.” Skőr ich podnecujú.ucí Luther. Nemozno si vsak vybrat’ svoje vlastné spősoby a snazenia. Luther spomína otrasny príbeh mnícha ako monstruozny príklad blúznenia a temnoty: Isty mních musel trpko zaplatit’ za to, co si bláznivo vyslúzil. Diából mu povedal, ze pride k nemű démon v podobe otca, pretoze sa ten démon dozvedel, ze otec by mal prist’ v dohládnaj dobé navstívit’ svojho syna. Tak pri príchode otca mních vysiel vopred, pochytil sekeru a domnievajúc sa, ze je to démon, zasiahol otca do hlavy a zabil ho. Ale neskőr zistil.ze to nebol démon, ale jeho otec. „Tito l’udia,” píse Luther, ktorí si zvolia svoje vlastné cesty a snazenia, musia byt’ tyraní a v zajatí podobnych satanskych predstáv.”

Lutherova dóba bola poznacená nábozenskou blúznivost’ou a fanatizmom, ktoré bolo treba pomenovat’, varovat pred nimi ,ale hlavne ich jednoznacne odlísit’ od pősobenia Ducha Svátého.Reformácia ozivila zvest’ o slobode. Narastali ocakávania.ze reformy prinesú zlepsenie v sociálnych problémoch doby. Z tychto ocakávaní povstávali falosní ucitelia blúznivci, ktorí strhávali l’udí k fanatizmu. Luther od prvych rokov reformácie pouzíval termín „blúznivci” - „Schwärmer” v dnesnej dobé by sa hodil pojem „uletenci” - pre tych, ktorí evanjelium nepochopili ako utísenie svedomia, skőr telesne. Tito „uletenci” zneuzívali evanjeliovú zvest’, aby vyvolávali nepokoj a rozruch. Pre opísanie roznecovania nepokoja si Luther vypozical obraz prirovnávajúci cirmost’ „uletencov” k hukotu veiéi. Prüezitostne tak uz i raná cirkev pouzívala tento obraz pre opis blúdiacich duchov, ktorí boli bez kontaktu s realitou.

Isty kazatel’ vtej dobé napríklad striktne zrusil spoved’ a omse. Luther ho napomenul, aby napredoval jasne, totiz, aby predovsetkym a najprv kázal Krista, a odsúdil jeho rychle poblúznenie. Ked’ potom tento kazatel’ doviedol svoj zbor k tomu, aby násilne presadili zmeny, Luther odporúcal, aby ho miestny konvent a knieza pozbavili úradu, a ak to bude nevyhnutné, zatvorili ho do vázenia.

Bol to jeden príklad z niekofkych stoviek novátorstiev Lutherovej doby. Radikálne reformné praktiky sa javili ako prít’azlivé. Mnohí z neskorsíeh tvrdych Lutherovych Oponentov sa snazili reformacné ucenie zaviest’ nielen do cirkvi a teologie, ale v rozlicnom meradle i do politiky, ekonomicky a spolocnosti. Vyústilo to do niekol’kych najzávaznejsích kríz celého reformného snazenia.

Luther trpezlivo adősledne rozlisoval duchov: pre tych, co nicili obrazy v kostoloch zaviedol staronovy vyraz „obrazoborici”, pre sektárov, ktorí si zakladali vlastné exkluzívné skupiny pouzíval vyraz „fanatici”. Nepúsfal sa vsak do energickej obrany proti nim, skőr ponúkal uzitocné riesenia pre budúcnost’.

■ Jergus Olejár Senior Gemerského seniorátu