Evangélikus Élet, 2009. január-június (74. évfolyam, 1-26. szám)

2009-04-12 / 15. szám

io <N 2009. április 12.

SZLOVÁK OLDAL

Evangélikus Élet

„Jezis hovorí: Bol som mrtvy, a hl’a, som zivy naveky vekov a mám kluce smrti a podsvetia(Zjavenie Jána 1,18)

Velkonocná nedeía

Bozie Slovo je istota: Jezis zije! Krest’anstvo je zalozené na viere vo vzkrieseného Krista. Apostol Pavol hovorí: „...akKristus nebol vzkrieseny, daromná je vasa viera“ fi Kor 15,17).

Je zaujímavé, ze to, co dnes povazujeme za samozrejmé - Jezis je zivy Pán, v case Jeho zmrtvychvstania nebolo ani zd’aleka také jednoznacné. Práve naopak. Táto udalost’ bola sprevádzaná mnohymi pochybnost’ami (Lk 24,11), strachom (Mk 16,14). Lukás na rozdiel od inych

evanjelistov zachytáva pozoruhodnú zmienku. Muzovia v zariacom rúchu hovorili prel’aknutym zenám: „Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomehte sa, ako vám hovoril, ze... vtreti den must vstai z mftvych.“ Odvolávajú sa na Jezisovo slovo, na Bozie slovo. Do nasich pochybnosti, strachu, nevedomosti, nevery, Bozie Slovo hovorí s istotou: „On vstal z mftvych.“ Nemusime brat’ ohlád na neisté, ustráchané a odmietavé postoje. Drzíme sa istoty Bozieho Slova: Jezis je zivy Pán.

(ES 136,1)

Veíkonocny pondelok

Stretnutie so vzkriesenym Kristom mení lenivé srdce na horiace. Ked’ clovek disponuje vel’kou mocou, obycajne ju dáva najavo okázalym spősobom. Vzkriesenie Pána Jezisa je najvácsím prejavom Bozej moci. Paradoxne - sotva si to niekto vsimol. Iba zopár ustráchanych zien neistych uceníkov, ktorí mali problém vöbec vérit’ tomu, co videli a poculi. Keby Boh chcel, iste by mohói vzkriesenie zariadit’ tak, aby boli vsetci ohromení tak ako strázcovia pri hrobe (Mt 28,4). Namiesto toho sa celkom „obycajne“ prihovára Márii Magdaléne (J 20,16), alebo uceníkom na ceste do Emaus. Viera na základe zázrakov stavia cloveka pred jednoznacnú vec. Nedáva moznost’ vofby. Proste je to tak. Pán Jezis vsak nechce vieru z donútenia. Zvest’ o vzkriesenom ide „obycajne" - od srdca ku srdcu a dáva moznost’ slobodného rozhodnutia. Trpezlivo nacúva uceníkom, vykladá im Bozie Slovo a dáva moznost volby - pozvete ma d’alej, alebo necháte odist... V uceníkoch vsak uz horelo srdce. Takú moc má slovo zivého Boha. Pozyvajú Ho d’alej. Pri lámaní chleba - v blízkom osobnom stretnúti s Jezisom sa im konecne otvorili oci. Poznali, ze On je zivy Pán. Túto skúsenost' si nemohli nechat’ sami pre seba - s nadsením ju zvestovali d’alej. Osobné stretnutie so vzkriesenym Kristom mení nerozumné a lenivé srdce na horiace, otvára oci, aby sme Ho poznali a dáva nadsenie pre zvest’ evanjelia.

(ES 46)

Vzácny poklád

Ten, kto mlady spoznal Pána, kto Mu svoje srdce dal, koho spasením a láskou Otec v nebi pozehnal, ten aj inym vyznat’ túzi, aky vzácny poklád má, kto mu zmenil zivot cely:

Jezis, spása jediná.

Ten, kto kazdodenne chodí cestou,co mu urcil Pán, komu On sám dáva silu vyhnút’ hriechu nástrahám, ten aj inym vyznat’ túzi, aky vzácny poklád má, kto mu radí, kto ho vedie:

Jezis, cesta jediná.

Ten, kto zrakom duse hl’adí tam, kde nebesky je del’, kto chce Judom lásku dávat’ ako jeho Spasitel’, ten aj inym vyznat’ túzi, aky vzácny poklád má, kto mu dáva zivot vecny:

Jezis, nádej jediná.

■ Janka Nagajová

Obnovilo sa spolocenstvo s Bohom

Z obete Pána Jezisa Krista pre nás vyplyva, ze mámé zit’ novy zivot ako zmierené a vykúpené Bozie deti. Ako nővé stvorenie sme povolaní slúzit’ zivému Bohu: „O co viac krv Krista, ktory mocou vecného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvddnú obet’, ocistí nám svedomie od mftvych skutkov, aby sme slúzili zivému Bohu!“ (Zid 9, 14) Obnovilo sa narusené spolocenstvo s Hospodinom a vznikla nová situácia. Novy zivot, nővé spolocenstvo, novy vzt’ah, ku ktorému sme povolaní a zaviazaní.

Obet’ Pána Jezisa vyvrcholila v nedel’né vefkonocné ráno. V tomto je iná ako ostatné obete. Kristova obet’ by bola nedokoncená a neúplná, keby nebolo vzkriesenia. Stále by sme boli „v hriechoch“. Apostol Pavel nám to ozrejmuje, ked píse: „... ale ak Kristus nebol vzkrieseny, daromná je vasa viera, este vzdy ste vo svojich hriechoch!“ (ük 15,17) Kristovo vefkonocné vzkriesenie sa dovrsilo na Vel’ky piatok. Hriechy sú odpustené, zmierenie je dokonané.

A ako je to s obet’ami dnes? Prestali alebo neprestali? Dá sa povedat’, ze áno aj nie. Tie, ktorymi sme si chcel zmierit’ Boha a získat’ odpustenie hriechov, prestali. Pokracujú vsak tie, ktorymi chceme vzdat’ Bohu úctu. V Obrane Augsburského vyznania sa píse:,JBxistujú dva druhy obete. Jednym je obet'zmierania,

to jestskutok, dávajúci zadost’ucinenie za vinu a trést, teda zmierujúci Boha alebo utisujúci Bozí hnev: tento skutok aj inym zasluhuje odpustenie hriechov. Druhym je obet’vd’aky, ktorá nezasluhuje odpustenie hriechov ani zmierenie, ale ju prinásajú zmierení, aby vzdali vd’aky za prijaté odpustenie hriechov a za iné dobrodenia.“ Prvy druh cloveka priniesol Pán Jezis Kristus. Druhy typ obete prinásame my krest’ania ako prejav vd’aky za to, co sme od Boha prijali. Táto obetná prax pokracuje dodnes a mámé ju robit' kazdy den, aby sme si Boha uctili. Je dőlezité rozlisovat’ obetné formy. Prvá je fyzická, druhá duchovná.

Zivot krestíana má poukazovat:

na Jezisa

Obete vd'aky Biblia vymedzuje nasledujúco: „Skrze Neho teda vzdy prinásajme Bohu obet’chvály, to jest óvódé pier vyznávajúcich Jeho menő.“ (Zid 13,5) Mámé vyznávat’ Jezisa Krista, a tak Mu priniest' obet’ chvály. Zivot krest’anov je zivotom, ktory neustále poukazuje na Pána Jezisa Krista. Slovami, cinmi, myslienkami. Tento druh obetí mőzeme prinásaí iba vierou v Pána Jezisa Krista ako zmierení l’udia, a tak Mu pod'akovat’ za prijaté odpustenie hriechov: „Prinásam Tebe obet’vd'aky a vzyvat’budem menő Hospodinovo!" (Z 116,17)

Prinásaí obet’ chvály a vd'aky znamená kazdodenné vzyvanie Boha a vyznávanie viery v Pánu Jezisa.

K tejto obeti sa radí aj Vecera Pánova ako vyraz vd’aky Bohu za prijaté dobrodenia a tiez za zvestovanie evanjelia.

Apostol Pavel kázal pohanom o radostnej

zvesti, aby v nich usmrtil „starého Adatna“, cím by v ich vnútri zacal novy zivot, a tak sa stávali príjemnou obet’ou Bohu: „...aby som bolsluzobníkom Krista Jezisa medzi pohanmi vo svdtej sluz.be pri evanjeliu Bozom, aby sa pohania stali príjemnou obeíou posvätenou Duchom Svdtym!‘(R 15,16)

Zivot zapojeny do sluzby je Bohu príjemná obet’: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Bozie, vydávajte svoje telá v zivú, svdtú, Bohu príjemná obet', vasú rozumnú sluzbu Boziu.“ (Ri2,i) Sem sa radia aj dobré skutky, ktoré konáme, aj utrpenie, ktoré kvőli Jezisovi znásame. Toto je rozumná sluzba Bohu, ku ktorej nás pozyva apostol Pavel. Este presnejsie - je to sluzba, v ktorej poznávame Boha a srdcom Ho prijímame. Prinásat’ duchovné obete znamená prinásat’ a odovzdat’ seba samého Bohu. Aj toto je príjemná obet’ Bohu, ked’ Mu clovek odovzdá zivot. To sa vsak mőze stat’ iba vierou v Pána Jezisa Krista: „...a aj vy sami ako zivé kamene budujte sa na duchovny som, svdté khazstvo, aby ste prinásali duchovné obete príjemné Bohu srkze Jezisa Krista“ (iPt 2,5) Ked’ prinásame duchovné obete Novej zmluvy - svoje zivoty, slúzime Bohu, svédeimé o Jezisovej láske k stratenym l’ud’om, prijímame Veceru Pánovu, potom napl’name zmysel’ a vyznam Vel’kej noci. Vyznávame tiez, ze Jezisova obet’ sa stala nasou, privlastnili sme si ju a zijeme z nej.

■ Marián Kanuch Autor je farárom v CZ Bardejov.

Slovenská príloha

Stranu zostavili: Tímea Guláciová, Hilda Guláciová-Fabul’ová