Evangélikus Élet, 2008 (73. évfolyam, 1-52. szám)
2008-12-21 / 51-52. szám
8 2oo8. december 21-28. SZLOVÁK OLDAL ‘Evangélikus ÉletS . .Nebojte sa! Zvestujem Vám vel’kú radóst’, ktorá bude radost’ou vsetkych l’udí...“(Lk 2,10) Stranu zostavili: Tímea Guláciová, Hilda Guláciová-Fabul’ová Vianocné hlasy Vianocná piesen v srdce padla mi, S nou radosf mojich dávnych detskych cias, Ked’ spievala som sfatne s hviezdami, Anjelov zrela vsadé vőkol nás! A cestou do kostola tichy hlas, Do melódie Vianoc zladeny, Krajinu zimnú menil v rísu krás... Bola som svedkom tejto premeny! To Hviezda spősobila taky div, Laska, ktorá do jasiel’ l’ahla si: Ja videla som zelen rajskych nív, Zlatého mesta vsetky okrasy... Viem, ze sa roky detstva nevrátia, Vsak volám vrúcne: Tvoja vől’a búd’! Len prosím, daj mi srdce diet’afa A v Tebe, Boze, navzdy spocinúf! Zlatica Oravcová Sviatky lásky a pokoja Vd aka Bohu za jeho nevyslovny dar! „...Sióvá na vysostiach Bohu a na zemipokoj l’udom dobrej vole...“ (Lk 2,14) Uz sú tu zase Vianoce: najkrajsie sviatky róka. Mámé si polozif otázku: Ako ich svätime? Mámé si uvedomif, ze nás Pán Jezis Kristus prisiel na tú zem, aby stelesnil Boziu dokonalú lásku, aby sme sa mohli póznát" pramena vstekého bozského dobrodenia a pramena vsetkej perfekt- nej lásky. - Aj potrebujeme toto vsetko. Ved’ v dnesnom svete uz vsetko mámé. V modernych obchodnych domoch vsetko sa dá dostat’, co len clovek potre- buje. Iba tie najdőlezitejsie: láska a l’ud- skost’ sa nedá dostaf. Síce dnesny clovek tieto dary potrebuje najlepsie. Nás Pán Jezis Kristus tú dokonalú bozskú lásku a perfektnú l’udskosf pri- niesol na nasu zem, k nám. Tá Kristova láska príjima vsetkych l’udí: aj napriek rozlicnostiam. Tá Kristova láska spája najdokonalejsie l’udskych srdcov. Tak sa stane vianocny zázrak: my kresfania, veriaci l’udia mőzeme byf jedni v Kristovej láske. Mőzeme prezif ten bozsky zázrak, ze sme ako jedna rodina. Nás Hospodin je nás Otec a my sme ako Jeho milované deti: sme bratia a sestry. Kym hriech - l’udská sebeckosf, hnev, nenávisf - oddelí a postaví oproti sebe, zatial’ Kristova láska pomőze nám nájst’ spolocnú cestu a spája bratské a sester- ské srdcia. Aj to mőze byt’ zázrakom tychto Vianoc. Vtedy, na prvych vianocnych sviat- koch anjeli zvestovali radostnú zvesf, ze sa narodil nás Spasitel', Vykupitel’. Jeho menő znamená: „On zachráni svoj l’ud z jeho hriechov.“ Z tych hriechov, ktorí nás oddelia a postavia nás proti sebe. Z tych hriechov ktoré nás sputovajú. Nás Pán Jezis Kristus chce zlomit’ nase tvrdé okovy hriechov. On má nato dost’ moci. A aj dost" lásky, milosti. Nás Jezis Kristus chce byt’ naozaj nás Spasitel’om a Vyku- pitel’om. Nás Hospodin na tieto vianocné sviatky tiez posiela svojich anjelov k nám, aby nám zvestovali: „Sláva na vysostiach Bohu a na zemi pokoj Judom dobrej vole.“ - Sláva a chválospev naozaj Pánu Bohu, ze sa nám narodilo Jezis Kristus, nás Spasitel’ a Vykupitel’. On je nasou nádejou na' obnovenie. On je „cesta, pravda i zivot“. On je naozaj tá cesta, ktorá vedie ku pramenom lásky a pokoja. On je naozaj tá cesta, ktorá privedie nás k dokonalej, perfektnej lásky a pokoja. - Vol’akto pisai: „V chlade a tme rozkvitol kvet... Vo svete zúfalstva a chladu rozkvitol kvet nádeje. Narodil sa Kristus Spasitel’. Pod’akujeme za toto vsetko násmu Hospodinovi a spievajme veselo z celé- ho násho srdca: tú dávnu, krásnu piesen „cas radosti, veselosti, nastal pozehnany: Ked Spasitel’, Vykupitel’ narodil sa z Pan- ny, v mestecku Betleme, v jaslickách na slame, lezí maié Pacholiatko na zime. — A predsa: On nám dáva nádej, teplo, lásku a pokoj: „Sláva na vysostiach Pánu Bohu...“ „A na zemi pokoj l’udom dobrej vőle. Amen.“ H Hilda Gulááová-Fabul’ová evanjelická farárka Nepriaterstvo, najvzácnejsí dar pre narodeného Spasitel’a Po tichom adventnom období sa ku nám priblízil vianocny cas, v ktorom sa snazíme viac hovorif o láske. Deje sa tak na uliciach, kde sme vyzyvaní ku dobro- cinnosti a stedrosti; cez televízne obra- zovky, z ktorych sa ku nám prihovárajú rőzne charitatívne organizácie. Ku láske voláme aj v rodinách, ked’ vyjadrujeme túzbu, aby sme rodinné teplo a pokoj zachovali aspon na Vianoce. Aj v hrá- moch sa viac hovorí o Láske, ktorá ku nám prisla na Vianoce z neba. Lenze sa stáva, ze láska sa odohráva len a len v nasich ústach. Vieme ju opísaf, vieme o nej spievaf, ale zabúdame ze ju mámé zif, alebo to vőbec ani nevieme. Nevedia ju zif l’udia vo svete, v politike ale vel’akrát to nevieme ani my, kresfania. Mozno si to nechceme priznaf, ale sku- tocnosf je taká. Ved’ napádé medzi slo- venskym a mad’arskym národom o tóm svédei. Nie ze by sme v láske medzi se- bou zili, ani o nej medzi národmi nevieme rozprávaf. Namiesto lásky, odpustenia, tolerancie a úcty panuje nenávisf. Najvácsím sklamaním vsak je, ked’ je tak aj medzi nami, ktorí nosíme menő kresfan. Bozie slovo v knihe Prísloví hovorí: „Nenávist vyvoláva rozbroje, ale láska prikryva vsetky priestupky.“ Treba nám ísf k jaslic- kám a daf narodenému Spasitel’ovi v pr- vom rade svoju nenávist’, nelásku a potom aj célé srdce. Príkladom nám mőzu byt tri postavy s Modemej vianocnej rozprávky od Nory Barátovej: ■ „Pristúpil k jaslickám zarasteny ciemy vo- jak, este mu na satách nezaschlo Mato, do kto- rého sa hodil, aby ho nezasiahla nepriatel’skd gul’ka. „Doniesol som Ti, Jezisko, do daru svoju pusku. Ja viem, ze to nie je vzdeny dar, ale ke- by Ti kazdy dal pusku, ktorou musí zabíjat, bol by na zemi veiny pokoj.“ Pristúpil k jaslickám moeny krdl’a v rukách niesol tazkú zlatú korunu. „Vezmi si, Jezisko, moju korunu. Odteraz bude patrit iba Tebe. Ked’si raz kazdy panovnik zlozi pred Tebou svoju korunu, budú si na zemi vsetei l’udia rovni.“ Pristúpilo k jaslickám mladé dievea a vlozilo do nich svoje srdce. „Darujem Ti, Jezisko, jediné, co mám: svoje eiste srdce. Ke- by Ti kazdy mohol takto odhalit svoje srdce a darovat Ti ho, panovala by na svete iba vzd- jomná Idska.“ Vojak, král’ i dievea vedeli, co je tym najvzácnejsím darom pre Pána. Spoz- najme aj my pocas tohtorocnych sviat- kov to, co bude pre Pána najvzácnejsie a obdarme Ho tym. On prijme aj nasu ne- návisf, aj rozhorcenie a daruje nám za to do srdca pokoj, lásku porozumenie a schopnosf ozajstne odpúst’at’. Módiimé sa za pokoj medzi nasimi národmi a ako Bozie deti ho spolu aj tvorme. Bozie Slovo nás v druhom liste Korintskym 13,11 k tomu vyzyva: „Nakoniec, radujle sa, bratia, zdokonal'uj- te sa, napomínajte sa, bud’te jednomysel’ní, zachovdvajte pokoj, a Bolt lásky a pokoja bude s várni.“ M Hana Sevecková evanjelická farárka Jedna mladá ucitel’ka isla na krátku prax na Aljasku. Vel’mi skoro sa presvedeila, ze bude musief improvizovaf aj v situá- ciach, ktoré by sa ucitel’om inde na svete zdali jednoduché. Pri rozprávaní zia- kom o blíziacich sa Vianociach a prípra- ve predstavenia, zostala zaskocená pri cítaní instrukcie. Bolo tam totiz napísa- né: „Deti, ktoré: hrajú sóba by mali mat hnedé oblecenie, parohy sa mözu urobit z namal’ova- nyeh suchych vetviciek.“ No vyborne, pomyslela si, kde tu náj- deme suché vetvicky?! Pozrela sa z okna a uvidela iba beznádejne holú plán po- krytú snehom. Na kilometre d’aleko ni- jaky strom. „Tak, deti,“ povedala, „myslím, ze budeme musiet zahrat nejüké iné predstavenie. V tóm nasom yystupuje sob a my nemőzeme vyrobit parohy, pretoze tu nie sú nijaké stromy.“ Deti s tym nesúhlasili a nakoniec sa jeden chlapec spytal: „A, páni ucitel’ka, ne- mohli by sme pouzit pravé sobie parohy? Nám sa ich pri dome poval’uje neúrekom!“ Aj pri tohtorocnych vianocnych svi- takoch sa musíme pytat’, ci skutocne hl’adáme pravé veci. Alebo sa snazíme vyplnir vnútornú prázdnotu len neja- kou náhradou? Pővodne duchovnú podstatu sme mnohokrát zmenili na cisto konzumnú zálezitost’, po povrchu ktorej plávajú krehkí l’odky slov ako láska, pokoj a radosf, ktoré sa stávajú len frázami - prázdnymi slovami bez obsahu. Obhliadnime sa cez Vianoce trochu viac okolo seba. Uprostred vsetkého po- zlátka sú jaslicky. Netrbliecu sa a ani nie sú prílis krásne, ale boli urcené, aby pri- chylili Bozieho Syna. Pravym zmyslom Vianoc je oslávenie Jezisovho narode- nia. Tu zacalo napl’nanie Bozieho plánu spásy. Uprostred vsetkych tych vianocnych svietel spomente si na Svetlo sveta. Opustilo svoj domov v nebesiach, aby sa stalo malym Diefafom a neskőr zomre- lo za nase hriechy na krízi. Jezis je dő- vod, preco slávime Vianoce. Prajeme vsetkym citatelom a l’udom dobrej vőle pozehnané vianocné sviatky, prezité v poznaní tej pravej radosti a pokoja v Jezisovi Kristovi. On je tym via- nocnym darom, ktory nám Boh dal, a preto „.. .Radujme sa, vesel’me sa, z zivo- ta cistého, z rodu král’ovského nám, nám narodil sa.“ ■ Lubomír Turcan
