Evangélikus Élet, 1998 (63. évfolyam, 1-52. szám)
1998-12-20 - 1998-12-27 / 51-52. szám
1998. DECEMBER 20-27, 11.oldal Evangélikus Élet Der Adventskranz LICHT IN DER FINSTERNIS Als „Erfinder” des heute bekannten Adventskranzes gilt der norddeutsche evangelische Theologe Johann Heinrich Wiehern (1808-1881). Er wurde bekannt durch die Gründung der evangelischen Inneren Mission, des heutigen Evangelischen Diakonischen Werkes in Deutschland. Aus der Feder des Theologen stammt - etwa um 1850 - die erste Schilderung des Brauches, in der vierwöchigen Adventszeit Lichter auf einen Kranz zu stecken, um „auf die Ankunft des Herrn” und das bevorstehende Christfest hinzuweisen. Dabei richtete Wiehern sein ganzes Augenmerk auf die Bedeutung der Kerzen als „Licht in der Finsternis”. Denn Ziel seines symbolträchtigen Adventsbrauches war, auf die seiner Zeit große Zahl sozial vernachlässigter Jugendlicher hinzuweisen. Sie fanden in dem von ihm gegründeten „Rauhen Haus” regelmäßige Betreuung. In der Adventszeit des Jahres 1838 soll Wiehern dort begonnen haben, bei den Andachten Kerzen anzuzünden zu lassen. / \ DAS HABT ZUM ZEICHEN... Das Zeichen Gottes unter uns, Ihr werdet es finden Gottes Zeichen in der Welt: nicht ein Palast, wie ihn Despoten sich bauen, sondern eine Krippe, für das Vieh gemacht; nicht im Frack und mit Ordensspange, sondern in Windeln gewickelt; nicht ein starker Mann, sondern ein Kind ist das Zeichen Gottes für uns, Gottes Zeichen der Zeit.- das Zeichen des freundlichen Gottes. Ihr werdet es finden- das Zeichen seiner Güte. Sucht nicht in Gold und Silber, in Größe und Glanz! Sucht nicht in Macht und Stärke, in Konten und Kanonen! Sucht das Zeichen in Not und Elend, in Armut und Entbehrung! Sucht das Zeichen Seht nach diesem Zeichen! Freut euch dieses Signals! denn in dem Kind ist Gott uns nah, ist er auf Erden und läßt er sich finden. Sucht das Zeichen in Windeln! Sucht das Zeichen in Krippen! Sucht es in Ställen! jtsrm ■ Ir.'1 .1 ~ l Sucht es bei Kindern! im Niedrigen und Kleinen, im Hilfeschrei und Leiden! Und ihr werdet dort finden Gott an eurer Seite, Gott unter euch, über euch, hinter euch und Gott euch voraus. Das habt ihr zum Zeichen in dem Kind, in Windeln gewickelt und in einer Krippe liegend. Gottes Pläne... Bevor Jesus Christus geboren wurde, weissagten fromme Männer und Frauen Gottes Pläne in Worten. In Träumen, Visionen und im Gebet zeigte und deutete ihnen Gott die Zukunft, die er für sein Volk und für die Welt bereithielt. Zu Weichnachten hören wir von den Propheten Micha und Jesaja. Diese Prophezeiungen haben die Christen auf Jesus Christus hin gedeutet. Er war und ist für sie die Erfüllung dieser Weissagungen. Und es wird ein Reis hervorgehen aus dem Stamm Isais und ein Zweig aus seiner Wurzel Frucht bringen. Auf ihm wird ruhen der Geist des HERRN, der Geist der Weisheit und des Verstandes, der Geist des Rates und der Stärke, der Geist der Erkenntnis und der Furcht des HERRN. Jesaja 11, 1. 2 Und du, Betlehem Effata, die du klein bist unter den Städten in Juda, aus dir soll mir der kommen, der in Israel Herr sei, dessen Ausgang von Anfang und von Ewigkeit her gewesen ist. (Micha 5, 1) Die EVANGELISCHE GEMEINDE lädt herzlich zu ihren Gottesdiensten in der Advents- und Weihnachtszeit ein: 20. Dez. 10 Uhr 4. ADVENT: Gottesdienst 24. Dez. 15 Uhr HEILIGABEND: gemeinsamer Familien-Gottesdienst mit der Katholischen Gemeinde in der St. Sebei-Kirche, Fő utca 43 (!) 24. Dez. 22 Uhr HEILIGABEND: Christmette (Kapelle) 25. Dez. 10 Uhr 1. CHRISTTAG: Festgottesdienst 26. Dez. 2. CHRISTTAG: kein Gottesdienst ! 27. Dez. 10 Uhr Familien- Gottesdienst: „ Wir haben Seinen Stern gesehen! ” 31. Dez. 18 Uhr ALTJAHRESABEND: Gottesdienst 1. Jan. 99 15 Uhr NEUJAHRSTAG: Gottesdienst, anschließend Kaffee und Kuchen Die Deutschsprachige Evangelische Gemeinde bittet auch in diesem Jahr wieder gemeinsam mit dem Ökumenischen Hilfswerk Ungarn um Ihre Mithilfe bei der Aktion ESSENS-PAKET '98 Wie in jedem Jahr möchten wir wieder Armen, Obdachlosen und Bedürftigen an den Weihnachtstagen durch ein Versorgungspaket ein Stück Entlastung, ein kleines Zeichen christlicher Hoffnung schenken. Außerdem wird die Obdachlosen-Küche zusätzliche warme Mahlzeiten ausgeben können. Diese Arbeit konnten wir in den vergangenen vier Jahren mit Ihrer Hilfe zu einer beeindruckenden Aktion anwachsen lassen. Es ist durch Ihre Spende Hilfe an Not-wenden- der Stelle! Überweisen Sie Ihre Gabe bitte auf das Konto der Deutschsprachigen Evangelischen Gemeinde, Stichwort „Essens-Paket”, bei der Hypo-Bank Budapest 140 200 01, Konto-Nr. , 107 839 000008. Wir stellen Ihnen auf Anfrage gern auch eine Spenden-Quittung aus. Narodil sa nám SpasiteT Prvé Vianoce uskutocnil Boh tarn, kde vládla cisárská moc: za panovania rim- ského cisára Augusta. Nie je legendou o com pisu evanjelisti. „Nebojte sa!” Tymito slovami uviedol anjel správu pastierom o narodeni Spasitel’a. Pastieri sa báli, ked’ videli zjavenia anjelov. Je to pochopitel’né, ved’ sláva Pánová ich osvietila. Báli sa, lebo nevedeli, co sa s ními stane a cítili svoju bezmocnosf. Na také stretnutia neboli pripravení. Mozno, vőbec nerátali s tym, ze jestvujú anjeli, a vol’akedy budú sa stretnút’ s Bozími poslami. Boh chce prekonat’ aj nás strach. Ved’ / kol’ko strachu je aj v nás. Mávame strach o svojich najblizsich, ked’ sú d’aleko z j domova, ci sa ím nieco zlého nestane? !■ Mávame strach o zdravie nase, o svoj majetok. Strach z budúcnosti. V tóm diet’ati, Boh nám pomáha, nás . zachranuje. Boh v Nőm pripravil vyslo- ' bodenie zo stavu zatratenia. V Nőm preukazuje Boh cloveku svoju dobrú vőlu. , Vsetky národy v tisíc reciach pocujú !' radostné evanjelium. Spasitef sa narodil, vsetkym l’ud'om, bez rozdielu národnos- ti, veku, stavu a povolania. Boh sa stal clovekom! Toto tajomstvo zjavuje Boh, ked’ vo zvesti anjelov ozna- muje Tudom, co sa stalo. Táto radostná zvesf osloví najprv tych najbiednejsích, ale vsetkych, ktorí zíjú na zemi. VeTkosf I vianocnej radosti veky pretrváva. f Pozehnanie a sláva tohto dna nestame, ale ustaviéne pősobí radost’ v srdei cloveka. Bozia sláva, a nebo sa k zemi sklonilo. Vecny, nebesky Otec prichádza k dietkam. Spasitef sa narodil, pretoze práve Spasitel’a, záchrancu l’udstvo potrebova- lo. Tma kryla zem. Najtemnejsie bolo v hriesnom, beznádejnom srdei, ktoré nié nevedelo o milosti v Bohu. , A tu prislo svetlo. Narodil sa Spasitef- Mesiás. Blúdiacím sa objavuje jasná cesta, hriesnym odpustenia, a vsetkym pokoj,lebo Boh hliadol na svet, prejavil nám svoju dobrú vől’u. To je dővod vel’kej radosti. Vianoce dávajú nám moznosf k vel’kej radosti, ked’ hl’adíme na Bozie dielo s nami. Ukazujú, ze Bozie zasl’úbenia neostali prázdnym slovom. A nás uist’ujú, ze Pánova blízkost’ nenastala len ked’ sa Pán narodil, ale pokracuje dielom ducha Bozieho bez prestania. Nebeskí poslovia Bozí vyjavujú, ze toto diefa sa narodilo pre nás, aby.sme my k Nemű prisli. Pastieri sa stali úcast- ní vel’kého zázitku. Lúc vecnosti padol do ich pozemského zivota, nie div, ze to ich zatriaslo. Ich srdeia napliiuje radost’ a strach, istota a zvedavosf. Ked’ uz ziar zhasla a je zase tma, v srdciach pastierov ozyva sa anjelsky spev. A preto sa rozhodnú ísf a hl’adaf. Opierajú sa o znamenie, ktoré im dali anjeli. Nerozmysfajú mnoho, ale vydajú sa na cestu. Toto je odkaz Vianoc aj pre nás. Treba hl’adaf Spasitel’a! Udalosf, ktorá sa ráz stala v Betleheme, musí byf udalos t’ou, korá zasahuje aj do násho zivota. Preto musíme sa rozhodnúf, ze chceme narodeného Spasitel’a hl’adat a s Ním sa stret- núf. Mámé znamenia, ako Ho nájsf. Písmo sváté je plienkami, v ktorych je zavinuté Diefa-Jezis. Pastieri nasli len chudobné diefa v jasliach, predsa videli v Nőm splnenie Bozích zasl’úbení. Kto dnes Ho hl’adá a tűzi po Spasitel’ovi, mőze Ho najsf v Jeho slove a sviatost- iach, na modlitbách a v cirkvi, a ten sa nebude pohorsovaf nad vonka- jsou jednoduchost’ou, ale prijme Krista za svojho Spasitel’a. Ked’ sa pastieri presvedeili o prav- divosti anjelskej zvesti, ze Boh poslal svojmu l’udu, a aj im Spasitel’a, o tóm nemőzu mlcaf. Pastieri povazujú to, co videli za dőlezité, aby ho aj iní poculi. Tak je to aj dnes. Kto Vianoce naozaj prezil, kto nasiel svojho Spasitefa, ten nemőze mlcaf. Je potrebné, aby sme aj my svedeili o Kristu. Ten, kto nasiel Spasitefa a ulozil si Ho do srdea, má svoj zivot formovaf podl’a príkladu Spasitel’ovho zivota. Kto patrí Kristovi, ten bude síritefom lásky a pokoja. Pastieri neostali pri jaslickách, nezanedbávali svoje povinosti a práce, ale sa vrátili spät’ ku svojim stádam. A predsa vol'aco sa v ich zivote zmenilo. Stretnutie sa so Spasitefom zanechalo v ich srdciach nezmazatefnú stopu. Slávospev anjelov zneje v ich dusi stále a radost’ naplnuje ich zivot. Tak je to s kazdym, kto sa stretol so Spasitefom. Kde nie je tak, tarn nie je pravé kresfanstvo. Vianoce sú pre nás aj vel’kym zäväzkom, aby sme zili v poko- ji so svojimi bliznymi. Príjmite vianoeny Bozí dar: Jezisa Krista, Spasitel’a, verte Ho! Cselovszky Ferenc Ján Smrek ' SOBOTA Sobota. Pripravme sa na nedel’u. Telő si okúpme, aj dusu célú. A potom, pod’me spat’! Nech cerství k ránu Krocíme vospolok na cestu k chrámu. Chrám zmeskat' neslobodno. Slovo Bozie, Clovek viac potrebuje ako zbozie, aj pieseh mystiekú, tű o vecnosti. Ja organ milovai som od mladosti. Na tóm si zakladám, ze kazdy chorál znám naspamät' jak kostolník a zvonár a ze viem naspamät’aj antifóny... Cely svet ovohal som, preto k vőni voskovíc chrámovych sa s nehou vraciam. Mám kancionál svoj, no neobraciam uz ani listy v hóm. Ja po pamäti spievat’ chcem kazdy spev i chorál svdty. Nedel’a je den citu. Pripravme sa. Naco sa nad domami tyei veza? Naco chrám otvára sa do námestia? Kto nejde, slepotou sám seba trestá. Chrám nie je budova. Chrám, to je obiak. Vstúp dohho plny citu, plny dobra a potom... vyjdi z neho ocisteny. Takto sa mnohy tiger v srnu mení. Má clovek tigrom byt’? Ci vőbec selmou? Má Bozi obraz svoj zatriet’ cerhou? Nenájde st’astie svoje v zverskej közi! Sobota. Pripravme sa na chrám Bozí! (1952) Pristavíme sa pri stého vyrocia narodenia Jána Smreka básnika, prekladatel’a Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom pod menőm Ján Cietek. Po otcovej smrti bol vyehovávany v evanjelicom sirotinci v Modre, kde mu mimoriadnu pozomosf venoval Samuel Zoch knaz, správca sirotinca. Po vypuknuti prvej svetovej vojny narukoval, kde po case vázne ochorel. Po dlhsom liecení sa cez Ukrajinu a Budapest’ vrátil do Modry. Studoval tam na ucitel’skom ústave (1919-21), a potom na Evanjelickej bohosloveckej fakulté v Bratislave, ktorú nedokoncil. Bol stály spolupracovník Krcméryho „Národnych novín”. K básnickej tvorbe ho priviedol evanjelcky knaz a redaktor Sefan Krcméry. Jeho básnické prvotiny vysli v Národnych novinách. Pozdejsie sa prihlásil v básnickych zbierkách. Vyjadroval v nich svoju filozofiu, vieru v spravodlivosf, vo vít’azstvo mrav- nyeh hodnőt i odpor k fasizmu. Ako vyrazny typ humanistu a pozoruhodného analytika doby v ktorej zil a pracoval, tvorivo reagoval vzdy na najpálcivejsie problémy. V povojnovych rokoch (1950), sa stal nezelatel’nou per- sonou pre rezim nenávidiaci tych, ktorí pravdivo svedeili. Po odbremeneny od redaktorskych prác sa venoval prekladaniu poézie do slovenciny. Z mad’arciny úspesne prelozil verse Endre Adyho, Attilu j Józsefa a Sándora Petőfiho. Prekladal i z rustiny i francúzs- tiny. Ján Smrek za svoju prekladovú tvorbu získal roku 1978 vysoké vyznamenanie Mad’arskej republiky: Rád práce zlatého stupna, a najvyssí prejav uznania mad’arskej pobocky PEN-klubu. V case, ked’ mu rezim zakázal tvorivo sa zaoberaf v novych spolocenskyc pod- mienkach, venoval sa tvorbe pre deti. Takto vznikli knihy pre najmensich: „Mal’ovaná abeceda” a „Machule”. V knihe spomienok „Poézia, moja láska” (1968) s osobitnou láskou si spomína na roky strávené v evanjelickom sirotinci a na rodinu Zocha. Ján Smrek zomrel 8. Decembra 1982 v Bratislave. Urna s jeho telesnymi pozostatkami je ulozená na Národnom cintoríne v Martine. Smrekova poézia dodnes inspirujú v nás túzbu byf stále dokonalejsími jedin- cami na prospech vlasti a národa, z ktorého sme vzisli. Cs. F. Endre Ady PRÍCHOD HOSPODINA Ked som t'a nechal. ked’ som dusu niesol klesajúci, tichúcko a necakane objal ma Vsemohúci. Nie so surmitou, s objatím prisiel nemym, pravym, hojnym, nie za dha krásneho a horúceho, ale za noci vojny. A oslepli mi márnivé oci. Mladost’ prec je, cítim, no jeho jagavého, zázracného, na vecné veky vidím. Prelozil: Ján Smrek ;