Evangélikus Élet, 1993 (58. évfolyam, 1-52. szám)

1993-05-30 / 22. szám

Evangélikus Élet 1993. május 31 Du Heiliger Gott, der du in einem Lichte wohnest, zu n niemand kommen kann,""als : durch die Liebe deines Sohnes u Christi, die du aus lauter iádé hast in unsere Menschheit ■ gegossen. Damit hast Du uns !jne Menschen vor der Welt Er- Saffung geliebet, hast uns durch {^;se Liebe von deinem Grimm von der Gewalt des Todes und 5:r Höllen erlöst. Und bedeutest ttös nun solche Liebe durch deinen $i)hn Jesum Christum an, in dei­­l^m feuerflammenden Geiste, daß r.r dich sollen darum bitten, so allst du sie uns geben, j Ich armer unwürdiger Mensch, ,°!kenne mich deren nicht wert: '“'eil du diese Liebe aber hast in nserer bekehrten Menschheit of­­^lbart, und rufst damit den ar­­foien verlornen Sünder, und bist unit ins Fleisch gekommen, um fkdurch von Sünden zu erlösen Beid selig zu machen, wie uns dein :$/ort solches lehrt. So komme ich, o liebreicher Va­­:r, auf dein Wort geladen, und . ;hme dein Wort und deine Wahr­et in meine Seele und fasse sie fir ein als dein Geschenk. Und %e dich, o du feuerflammende aiiebe Gottes, im Bunde Jesu iclhristi, uns armen dürftigen See­­tn geschenkt, zünde auch meine u-me Seele mit dieser Liebe an, daß 5^3 neues Leben und neuen Willen j^komme, und aus dem Rachen • .;s Todes erlöst werde. ‘ 0 du feurige Liebe Gottes, die ’fast den Tod in unserer Mensch­­%t zerbrochen und die Hölle zer­­l(%rt und unserer Seelen Sieg in Christo durch den Tod ausgeführt, one du hast am Heiligen Pfingstta­­in der Apostel Mund und Her­ten in feuriger Flamme geschwebt, 3(,le deine Heiligen entzündet und f^:ine Wunderwerke durch sie ge­­oI.n; der du die ganze Welt und alle °.;ine Geschöpfe liebst und er­hältst : Zu dir komme ich und erge­­: mich ganz. •i“ 0 du großer Brunnquell Gottes, 1 dich auf im Geiste meiner In­­—]endigkeit, und zünde auch in mir is Feuer deiner Liebe an, auf daß iein Geist auch in deiner Liebe renne, .und ich dich dannen er-1 -'linwi ±nnnh>-.. -3f tv«tor innen und loben möge. 0 du'gfb'ßfe-Hbiligkeit, durch da’s erdienet meines Heilandes Jesu Christi, durch sein Blut und Tod dringe ich in nur zu dir, und ergeb mich in deine Flamme. Durch eine Auferstehung und Himmelfahrt führe ich meinen Willen in dich, und gebe dir ihn ganz und gar, du mit ihm wie du willst, erlöse ihn nur von der falschen Lust, und brich ihm die Gewalt, daß allein auf dich sehe. O du heilige Kraft Gottes, der du in und über Himmel und Erden schwebst, allen Dingen nahe bist, ergieße dich doch in mir, auf daß ich in dir wieder neu geboren werde, in dir grüne und gute Früchte wirke, als eine Rebe am Weinstocke meines Heilandes Jesu Christi, zu deinem ewigen Lob und Herrlichkeit. O du Pforte der Heiligkeit Got­tes, leuchte doch in deinem Tempel in meinem Geiste, auf daß ich in deinem Lichte wandle, und dich allezeit lobe und dir diene in Hei­ligkeit und Gerechtigkeit, wie es dir gefällig ist, der du bist ein eini­ger Gott, Vater, Sohn und Heiliger Geist, hochgelobet in Ewigkeit, Amen. Jakob Böhme, 1575-1624 „Wer das Wort Gottes liest, mit dem redet auch der heilige Geist. Des heiligen Geistes Reden ist sein Schreiben und Versiegeln. Wenn der heilige Geist redet, die Feder in der. Hand hat und die Buchstaben ins Herz drückt, dann werden die Meschen gar anders und ein solcher ist gewiß; denn es ist ihm in sein Herz geschrieben und gedruckt, er trägt einen Pfand, einen Ring und ein Petschaft, daß er keinen Zweifel I^vhabe.t4 ?rT<4U(>.tT .ncv^ V" « •.cyfi'iv»« :vo<, (Martin Luther) Pfingsten Zwei alte Texte aus der Refor­mationszeit und ein modernes Bild von Layer-Stahl weisen hin auf die Botschaft von Pfingsten, vom Fest der Ausgießung des Heiligen Gei­stes. Sie lassen sich alle auf den Be­richt in der Apostelgeschichte von Lukas zurüchführen: „...Und es geschah plötzlich ein Brausen vom Himmel wie von einem gewaltigen. Wird und erfüllte das ganze Haus, in dem sie saßen. Und es erschie­nen ihren Zungen zerteilt, wie von Feuer: und er setzte sich auf einen jeden von ihnen, und sie wurden erfüllt von dem heiligen Geist und fingen an zu predigen in anderen Sprachen, wie der Geist ihnen gab auszusprechen.“ (Apg. 2,2-4) Das eigenliche Wunder ist hier nur zwischen den Zeilen lesbar. Die Jünger, die doch zuvor noch ängstlich und verzagt hinter ver­­schlosenen Türen und im Gehei­men die Tage nach Karfreitag und Ostern verbrachten - diese trefen nun in aller Öffentlichkeit tapfer und auch Nachteile in Kauf neh­men auf. Ja, der Petrus, der im Hof das Hohepriesters Jesus noch drei­mal verleugnet hatte ist kaum wie­derzuerkennen: er hält eine große Rede er, der ungelerne und einfao­­he Fischer! „O komm, du Geist der Wahr­heit, und kehre bei uns ein...“ so eingen wir zu Pfingsten die große und inständige Bitte um die Verlei­hung des Geistes, der feurigen Lie­be Gottes“, wie J. Böhme das aus­drückt. Denn darum geht es, daß die Gemeinde Jesu aus lauter „er­weckten“, „be-geisterteren“ Men-1 í I J J'-.rtí1'T 0 Die Deutsche Kirche in Mezőberény sehen bestehe, deren Bewogungen so sind, wie auf dem Bild: von heraus, vom Mittelpunkt des Kreuzes Christi heraus die Aussen an der Seite stehenden und warten­den ansprechend, einlachend und abholend! Das ist kein „Zustand“, sondern eine von Gott geschenkte Gabe, „eine Petschaft und Siegel. Weil das so ist, können und dürfen wir von dem Glauben an die heilige christliche Kirche” im Glaubens­bekenntnis sprechen - trotz der vielen christiche Kirchen. Ge­meinschaften und Gemeinden unterschiedlichten Bekenntnisses. Denn Christus selber ist es der sich seine Kirche durch seinen heiligen Geist schafft, erdensrt und erhält. P. Gémes GOTTESDIENSTE 30.5. Pfingstsonntag: 10.00 (Gé­mes) 31.5 Pfingstmontag: Ganztages­ausflug-Gottesdienste im grünen. (Brauchofl) 6.6 10.00 (Gémes) Anschliessend: Jahresvollversammlung der Stif­tung Deutsche Evangelische Ge­meinde. 13.6. 10.00 (Gémes) 20.6. 10.00 (Friedrich) 27.6. 10.00 (Gémes) 4.7. 10.00 (Brauckhofl) 11.7. 10.00 (Zsigmondy) 18.7. 10.00 (Friedrich) 25.7. 10.00 (Brauckhofl) 1.8. 10.00 (Gémes) 8.8. 10.00 (Brauckhofl) 15.8. 10.00 (Gémes) 22.8. 10.00 (Brauckhofl) 28.8. 10.00 (Gémes) 5.9. 10.00 (Zsigmondy) 12.9. 10.00 (Gémes) 13.9. 10.00 (Gémes) 26.9. 10.00 (Friedrich) 3.10. 10.00 (Brauckhofl) 16.00 Ökumenischer Got­tesdienst (Gémes) 10.10 10.00 (Gémes) Cirkev sa síri prostredníctvom Ducha Sk 2,36-41 Ked' Jezi§ zacal svoju prácu, vyvolil si dvanástich ceníkov, aby s Ním boli stále, aby Ho dobre poznali, by sa oboznámili s Jeho ucením, a potom aby aj oni lohli sírit’ zvesf o záchrane, o spáse medzi lüdmi. íajprv ich vyucil, vystrojil, a potom ich poslal zvesto­­af evanjelium, ucif inych v kom je záchrana pre loveka. Slovo Bozie mali vniest'do sveta. Jezi§ zoslal )ucha Svátého na apostolov. To sa stalo po Páno­­'om vstúpení na nebo, v den Letníc v Jeruzaleme, ked' iceníci boli spolu. Potom „povstal Peter s jedenástimi wi pozdvihnúc svoj hlas; prehovoril“ pred zhromaz­­-lenymi zástupmi l'udí. „A ti, co ochotne prijali jeho ,:lová dali sa pokrstif, i pripojilo sa v ten den okolo ’aritisíc dusí”. Duch Sväty vo svete zacal pösobif. V Jeruzaleme bol zalozny prvy krestansky zbor, jrvá krestanská cirkev. Krestanské ucenie o Kristu z ' (eruzalema sa dostalo do celého sveta. Spociatku aceníci, apostolovia boli ktorí aj v inych mestách '.rozsirovali evanjelium. Zvlásf apostol Pavel bol, ktory ^ cestoval po krajinách, a navstívil mnohé mestecká a ’ dedinky. Kam prisiel, vsadé kázal o Kristu. Ktorí s* prijali jeho zvesf, z tych zakladal nővé zbory v Malej Ázii a na üzemi dnéSného Grécka. Nielen zakladal 11 krestanské zbory, ale v nich ludí vyucoval, napomínal 12 ako májú zif, aby boli milymi dietkami Bozími. Ked' n bolo potrebné, napísal im aj listy, v ktorych ich pou­­*• coval. [Nielen apostolovia §írili kresfanstvo, ale aj clenovia ^ novych zborov boli, ktorí rozsirovali zvesf o Kristu a ^ zakladali dalsie zbory aj v inych krajinách. Dnes cir­­;I kevné zbory uz sú po célom svete. To nás naplnuje :1 radosfou. 3 Jezi§ hlásal blízkosf král’ovstva Bozieho. V evanje­­h üu asi stokrát je spomínané královstvo Bozie. Krá­­l'ovstvo o ktorom je rec je duchovné. Boh je král'om, ‘ a my sme Jeho Tudom. My zijeme v dvojakej rísi, vo ’ zemskej vlasti a v Bozom král'ovstve. Královstvo Bo- P zie rastie, rozmáha sa. V Jeruzaleme sa dalo pokrstif : 3000 dusí, a Pán na kazdy den pridával novych a ’ dalsích. Dnes sú v cirkvi Kristovej stovky miliónov r pokrstenyeh. Aj my prispievajme ku vzrastu král'ovstva Bozieho ' vzornym zivotom. Mámé sa zato aj módiit'. V modlit­­‘ be Pánovej sa módiimé za královstvo Bozie tymi slo- 1 vami: „Príd' královstvo Tvoje“, ale aj závere tejto modlitby: „Lebo Tvoje je královstvo, i moc i sláva na veky”. Královstvo Bozie uz trvá v duchovnom svete. 1 Cirkev Kristova na zemi má byf zaciatkom král'ovstva Bozieho, kde Boh panuje, kde Bohu slúzia. ’ Kristus chcel, aby, sa evanjelium rozsirovalo aj 1 medzi zidmi, ale aj medzi pohanskymi národmi. Aj nasi predkovia boli kedysi pohania, a dnes sme kres­­tania. Cirkev rastie ráz pomalsie, inokedy rychle. Daj­me pozor, aby sami z cirkvi nevypadajme, drzmc sa jej. Rozkaz Jezisov aj dnes je platny: kázte evanjeli­um! Mámé byf misionárom, ktory slovo Bozie rozsíri. Duch Sväty pösobi aj dnes, spája nás s Kristom, a tak robí z nás nővé stvorenia. Robi nás schopnymi zif vo viere a konaf dobro. Prostriedky Ducha Svátého sú slovo Bozie a svia­­tosti. Duch Sväty veriacehó osvecuje a posväeuje. Preto na svete stále sa pridávajú, ktorí sú ochotni pracovaf na vinici Pánovej, a pridávajú sa aj ti, ktorí prijímajú Krista ako svojho Spasitel'a. Urob mnoho, aby „slovo zivota“ sa dostalo d'alej. Cselovszky Zoslanie Ducha Svátého 1. Príd', Duchu Sväty, Boíe ná$, svojimi darmi napin nás: Láskou, vierou, horlivosfou, úprimnou srdea radosfou. Tvoja boíská moc a sila mnohych v Kristu obdarila. Cuj na§e hlasy, ó Pane, ked' vrúcne k Tebe dnes voláme: Haleluja, halcluja! 2. Milosfou svojou obdar nás, nech fa velebí kaídy hlas. Daj, aby sme pevnou vierou, vrúcnym srdcom, duáou smelou vyznávali v íití célom, le Kristus je Spasitelöm. Cuj naSe hlasy, ó Pane, ked' vrűene k Tebe dnes voláme: Haleluja, haleluja! 3. Daj lásky, ved1 jej tak treba, jak telu vody a ehleba. Nech vánok Tvoj zas zaveje, oiiví naSe nádeje, aby sme mali istotu, le Boh nás vzkriesi k íivotu. Cuj naSe hlasy, ó Pane, ketf vrúcne k Tebe dnes voláme: Haleluja, haleluja! (Ev. Spevník: 178. Z madarského pramefta prckladal J. D. Babka) Ovocie Ducha Svätime slávnosízoslania Ducha Svátého na apostolov. Správnepóznát'pösohenie a úcinky Ducha Svátého mőzetne tak. ze si budeme blizsie vsímat'Jeho úcinky, Jeho pősobe­­nie. Pójdeme melódou Jezisa, ktory v podobenstve, kde vystríha predfalosnyniiprorokmi vyjadril: „Po ovocípóz­náié ich. Ci oberajú z bodliaca hrozno, alebo z írnia figy? Tak kazdy dobry sírom rodí dobré ovocie, ale plany sírom rodízlé ovocie." Podía tejto radypoznávajme ovocie Ducha Svátého. „Ovocie Ducha je: táska, radosí, pokoj, zhovievavosf, neznosí, dobrotivost'. vernosí, krolkost', zdrzanlivosí" Gál 5,22 Láska je na prvom mieste. Z nej vyplyvajú mno­hé iné vlastnosti. Bez lásky clovek nie je clovekom. O akú lásku tu ide ? Má byf to láska k Bohu a k bliznému. Oboje je následkom cinnostiDucha. Nestacío láske len hovorif, ale treba ju preukazovaf. Na topoukázal Jezis, ked cely Bozi zákon zhrnul v dva príkazu: „Milovafbudes Pána, svojho Boha, celym srdcom, celou dusou a celou mysfou. To je veiké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milova fbudes blizneho ako seba samého." Jezis nielen hovoril o láske, ale ju aj dokazoval na kazdom kroku svojho úcinkovania. Vrcholom Jeho lásky je golgotsky kvíz. Nasledovníci Jezisa by mali okolo seba sirif lásku, klorá mysli aj na inych. Neobmedzuje lásku len napomer voci prislusnikom kresfanského spolocenstva, ale láska je bez hraníc. Takúto lásku möze v nás vzbudif jedine Duch Sväty. Radost' je spomínaná na druhom mieste. Radosf klorá má nábozensky poklád, je odlisná od loho, co zvykneme menovaf radosfou. Pre kresfana pramenom radosti je Duch, ktory dielom vykúpenia a jeho prizna­­ním cloveku spősobuje opravdovú radosf. Evanjelium je radostné posolstvo o Bozej milosti v Kristu nám zjavenej. Ono je dar com spásy uz aj pre casnosf, nielen pre vecnosf. A spása to je tolko, ako radostny zivot Bozích dietok. Kresfan, ktory neraduje v Kristu, je zlym kresfanom. Aj v utrpeniach sa mámé vedief radovaf, ved apostol Pavel hovori: „Radujte sa v Pánu vzdycky.” (Fii 4,4) Pokoj je spominany na trefom mieste. Mozno pod ním rozumief pomer medzi Bohom a clovekom upraveny na základe Kristovho skutku, a pomer medzi clovekom a clovekom. V nábozenskom zivote pojem „pokoj" zhrnuje vlastne vsetko, co prislúcha ku spáse. U kresfana pokoj nie je následkom vonkajsích udalosti, ale v prvom rade je následkom toho, co vykonal Boh. Teda aj pokoj je ovocím Ducha. Zhovievavosf nepochádza z fudského ducha. Je meskajúci s hnevom. Hospodin je dlhozhovievajúci a hojny v milosti. Boh odkladá hnev a trést, lebo cloveka nechce znicifale zachránif. Len tarn je harmónia a zdravé spoluzitia, kde fudia zijú vpokoji medzi sebou. Zhovieva­vosf u fudí sa prejavuje ako trpezlivost a znásanlivosf, co vedie k sociálnym dósledkom. Kresfan uz tér az svojou zhovievavosfou slúzi dobru bliznyeh. Zhovievavym Pán zasfubuje milosf a vecny pokoj. Neznosf je vlastnosf cloveka, ktory je dobry, dobrotivy. Ziaf, ze mnohí pokrstení nepatria Kristu, nemajú Ducha Bozieho v sebe a neprinásajú Jeho ovocie. V dobé apostdskej boli vyznávaci Jezisa skutocnymi bratmi a dokazovali to pri pomoci svojim blíznym. Snazili sa zif zivotom Bozích dietok. Dobrotivost'. Ide o lakú hodnotu, ktorá sa kryje so zmyslom slova dobry, cestny, co nemá chyb. Sú to dary Bozie, ktoré slúzia cloveku pre zivot. Mozno hovorif o dobrotivych hidoch. Je ziadúce, aby sme vyná­­sali „z dobrého pokladu dobré". Nedostatok Ducha Svátého znamená nedostatok dobrotivosti kresfana. Boh stále koná. Treba Mu daf u seba co najsirsí pries tor. Vernosí’. Byf verny znamená stáf pevne na sta­­novisku viery v Boha, zif vo viere a kazdy den nanovo objavovaf jej bohatstvo, póznál', ze Bozia vernosf sa vzfahuje aj na nás. Byf verny znamená stáf pevne na stanovisku lásky, byfopravdivym clovekom pre ludí, aby ti, ktorí sa na nás obrátia ako na cloveka, nasli v nás skutocne cloveka a nie nieco menej. Byf verny znamená citif zodpovednosf. Krotkosf. Duch Sväty túto cnosf v cloveku pó­­sobí, rozmnozuje a napomáha. Jezispovedal: „blahosla­­vení krolkí". Blahoslavif fudí krotkych znamená nie agresívnych, ktorí sebecky hfadajú vo vsetkom len vlastny prospech. Krotkosf je cosi, co hlboko zodpovedá Kristovi. Kristovym programom bola láska, dobrota, krotkosf. Zdrzanlivosf. Sú zlé vlastnosti, coho sa treba zdrziavaf. Chápe sa aj ako sebaovládanie a sebazapre­­nie. Apostolovia ju odporúcajú hlavne tym, ktorí stoja na cele zborov, alebo i celej cirkvi. Kresfan má zif vo svete v zdrzanlivosti a má sa daf tak do sluzby Tvorcu pokoja a radosti. Majme srdce műdre, aby sme vedeli rozoznaf dobré od zlého. Pre cloveka, ktory zije du­­chovnym zivotom zdrzanlivosf nie je obefou, ani nie zásluhou. Kazdá nezdrzanlivosf je pociatkom skazy. Znakom Ducha Svátého je ohen. Duch vedie krest'a­­nov k horlivosti pre dobré. Sú fudia, ktorích nie nepáli. O nie sa nezaujímajú. Radi zdőráznujú heslo: „Cö fa nepáli, nehas". Problemy sveta nás musia pátit’. Ale nie kazdá horlivosf je dobrá. Ked clovek bori sebectvom, pomstou alebo pre nejaky nesprávny del, potom je to horlivosf necistá, slepá, fanatická. Luther rozlisuje dve horlivosti: bozskú a telesnú. Príkladom správnej horli­vosti je nám prvotná cirkev. Apostolovia pre Kristq vsetko opustili. Duch Sväty inspiruje nasu horlivost. Dajme sa Mu viesf. Ovocie Bozieho Ducha fudské úsilie nemőze vytvorif Je to dielo vyssej moci, ktory pracuje na rudskej bytosti. Bez Ducha Svátého by sme to vo svőjom zivote nedotiah­­li. Ale ci mőze clovek urobif nieco v záujme toho, aby Duch Sväty na nőm pracoval, aby viedol aj v jeho zivote k ovociu Ducha? Jezis hovoril, ze s Duchom je to ako s vet rom, ktory veje, kam dice. Clovek nemöze Bozieho Ducha donúlif, aby na nőm pracoval. Duch Bozí je slobodny, ale chce na nás pösobif. My mámé moznosf zatvorif sa pred pősobením Bozieho Ducha. Preto je vyzva, aby sme sa otvorili jeho pősobeniu. Prekonávaf odpor proli Ducha mőzeme modlitbou. Modlitba o Du­cha je nasa odpovedna Jeho klopanie. Nasou moznostöu a úlohou je: pripravovaf mu vo svojich srdciach pődu cítaním Biblie. Cs. F.

Next

/
Thumbnails
Contents