Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 42 bystrinách sa v Cerovej vrchovine vytvoril stupňovitý súbor malých umelých vodopádov (hradenie bystrín). Na ich strednom a dolnom toku boli v korytách vodných tokov postavené nepohyblivé, pevné "hate", ktoré vzdúvajú hladinu vody proti prúdu o niekoľko sto metrov. Hydrotecnické zariadenia tohto typu boli vyboduvané na Beline, Suchej a číalších vodných tokoch. Vo vodnej bilancii krajiny sa nepriaznivo odráta tzv. geometrizácia vodných tokov. Ich umelou kanalizáciou sa urýchľuje odtok vody z daného územia. Skanalizovanie vodných tokov viedlo k likvidácii prírodných brehových porastov. Tento negatívny zásah človeka sa obzvlášť nepriaznivo odrazil v celkovom vzhľade krjiny. Regulácia sa uskutočnila na všetkých vodných tokoch v Cerovej vrchovine - na Gortve, Beline, Suchej, Šurickom Dechtárskom a Mucínskom potoku. v v Dalsím megatívnym zásahom do prírodného prostredia Cerovej vrchoviny je odvodňovanie močarísk a zamokrených lúk (odvedenie prebytočnej vody a zníženie spodnej vody na potrebnú úroveň). Pod pojmom meliorácia rozumieme komplex technických zásahov realizovaných za účelom zlepšenia kvality pôdy po stránke hydrologickej, pedologickej a biologickochemickej. Každý melioračný zásah musí byť však uskutočnený na základe komplexného prístupu ku krajine. Pri rešpektovaní tejto požiadavky by nemohlo dôjsť k jednostranne shápanej akcii, za ktorú môžeme označiť kanálovú reguláciu dubnianskych močiárov. Touto akciou sú ohrozené močiarne biotopy celej oblasti a silne narušený vzácny prírodný výtvor bifurkácia (Gortva - Mačací potok). ňgrárno-prírodno-technické systém

y vybudoval človek z toho dôvodu, aby mohol plne realizovat, svoje hospodárske zámery aj na miestach s veľkou reliéfovou energiou. Po stáročia sa človek v Cerovej vrchovine bránil proti erózii výstavbou agrárnych terás melého rozsahu (väčšinou trávnaté), ktoré spomaľovali odtok vody a zabraňovali vymieľaniu a tým aj degradácii pôdy. Na mnohých miestach v Cerovej vrchovine za účelom pestovania vinnej révy Človek budoval terasy z nespevneného kameňa. Sú to terasy menšieho rozsahu, typické najmä pre záhrady a vninice domov situovaných v svahovitom teréne (záhonové terasy).