Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 40 spôsobu zneužívania zdrojov krajiny. Ťažba oadiča na uvedených lokalitách bola pre nerentabilnost

1 zastavená pred druhou svetovou vonjou. Súčasným problémom zostáva devastované plochy zrekultivovat

' a navrátiť ich späť pre využite v lesnom hospodárstve. v Ďalšou významnou lokalitou bez akéhokoľvek náznaku rekultivácie ostáva opustený čadičový lom na východnej úboci Belianskej skaly (468 m) - dĺžka 500 m, výska steny 20 m. Čadič z tohto lomu sa vyznačuje stľ povitou a doskovitou odlucnosťou. S opusteným čadičovým kameňolomom sa stretneme aj na vrchu Borkút v komplexe Ragačského chrbta. S ťažbou stavebného kameňa úzko súvisí ťažba troskovej lávy na ložisku Holý vrch pri Kostolnej Baste a trasových tufitov v Hodejove. Na ložisku Holý vrch sa priemyselne ťaží od roku 1958 trosková láva pre stavebné účely (výroba tvárnic). Trasové tufity boli v Hodejove ťažené az do Šesťdesiatych rokov pre účely cementárne v Ladcoch a Banskej Bystrici na výrobu hydraulických cementov. K pryrodno-technickym systémom ťažobného charakteru patria aj pieskovne. Sú to miesta, kde sa ťaží sypká klastická hornina sedimentárneho pôvodu, ktorá je využívaná v stavebníctve a hutníctve. V Cerovej vrchovine nachádzame tzv. suché pieskovne, ktorých vznik súvisí s morskou sedimentáciou v neogéne (oligocén). Medzi najvýznamnejšie exploatované ložisko lejárskych pieskov v Cerovej vrchovine patrí v v 2 lokalita Síd. Rozloha ložiska je asi 1 km . Zásoby sa tu odhaduju na 7 v v v v ymil. ton. Tazba sa intezívne rozvíja. Delsie exploatované ložiska pre lejárske a tiež stavebné účely sú známe z Kostolnej Bašty a Blhoviec. Pre miestne účely slúži pieskovna v doline Bukovinského potoka. Do kategórie antropogénnych foriem reliéfu montánneho pôvodu patria aj hlinoviská, t.j. miesta, kde sa ťažia zeminy (hliny, íly, sliene) pre účely stavebného a keramického priemyslu. V Cerovej vrchovine do tejto kategórie môžeme zaradiť malé stenové hlinoviská slúžiace pre účely fiľakovskej tehelne. Rozsahom a zásobami suroviny oveľa väčšie lož'isko predstavuje morfologicky zložitejšie, kombinované jamovo-stenové hlinovisko v HajnáČke. Tvoria ho oligocénne íly morského pôvodu. Zásoby sa odhadujú na 2,5 mill. m^. Hlinovisko je situované na návršy v , v v tvoriacom rozvodie medzi Gortvou a Surickym potokom. Človek ťažbou ílov pre stavebné účely vytvoril v morfológii terénu výraznú depresiu, ktorá