Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 32 felhasználatlan lejtők gyümölcsfákkal való kiiiltetését (Surice). A Cerova vrchovina területén az ember gazdálkodási tevékenysége által exploatációs, regulációs és agrár természeti, műszaki rendszerek keletkeznek. Na juhu Stredoslovenského kraja pri hranici s MLR sa rozprestiera Cerová vrchovina, ktorá dostala meno podľa duba cerového (Quercus cerris). Tento sa najmä v minulosti hodne vyskytoval v lesnej prikrývke tohto územia. Cerová vrchovina je výbežok vrchoviny Cserhát, v v 2 rozprestierajúcej sa v MLR. Na našom území zaberá plochu 430 km . Z geologického hľadiska prináleží k mladým vulkanickým pohoriam. Geograficky patrí k pásmu vnútorných Západných Kárpát, k oblúku vonkajších sopečných pohorí, do oblasti Matransko-Slánskej

. Orograficky celok Cerová vrchovina tvoria tieto podcelky: Mucínska vrchovina, Fiľakovská brázda, Hajnáčska vrchovina, Petrovská a Buconská vrchovina (vid mapka c.l). Petrovskú vrchovinu tvoria časti Bastianska a Hostická kotlina, Buconskú vrchovinu časti Bucon, Surická brázda a Blhovská vrchovina (Mazúr E. - Luknis M. 1978). Cerová vrchovina sa rozkladá na území súcascných okresov Lucenes a Rimavská Sobota. V minulosti bola súčasťou historického územia Novohradu a Gemera. Fyzicko - geografická charakteristika Cerovej vrchoviny Cerová vrchovina je geologicky budovaná tret'ohornynmi a štvrtohornými horninami. Prevažná časť Cerovej vrchoviny budujú miocénné slienité, slienito-piesčité íly, vápnité pieskovce, piesky a strky. Na miocénné sedimentárne súvrstvia (burdigal) sa viažu sloje hnedého uhlia, v v v minulosti ťaženého pri Cakanovciach a Lipovnoch. Neogénne horniny sú miestami prikryté kvartérnymi sedirnentami, ktoré tvoria sprase hliny oelického pôvodu, svahové sute a v nivách riek vrstvy štrkopieskov. Do miocénnych sedimentov z obdobia prvej andezitovej fázy (neogén torton) vnikli lakolitové telesá pyroxenicko-amfibolického andezitu V y/ Siatora (660 m) a Karanca (725 m), ktoré boli vypreparované erózno-