Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/04)

Marta Valihorová: K problému motivácie ucebnej cinnosti ziakov

- 119 je vyjadreny osobny postoj" (Hudecek, 1982. str. 160.). I V | Osobnostny rozvoj ziaka, ktroy sa usilujeme objasnit' z hl'adiska V V v 1/ motivacného úcinku skúsky, hodnotenie a klasifikácie, nemozno vysvetlit' ir bez prihliadnutia k sociálnym podmienkam. Ziak sa s úlohami vyrovnáva ako ^ V i j clen urcitej skupiny, kolektívu, triedy atd. Dosahovany skolsky úspech ho v s/ «/ sociálne zaraduje. A s tym súvisí aj mnozstvo dal

1

sich motívov ucebnej cinnosti: potreba získavat' nővé poznatky, potreba presadit' sa, poznat' svoje miesto v kolektíve, potreba overit

1 si dosah svojich mozností, potreba sociálneho kontaktu, hlavne s rovesníkmi, identifikácia so vzorom, sociálna ochrana, láska, altruizmus, porozumenie, ale aj úspech, •f V získavanie, disciplína. Ucenym sa teda rozvíja aj sociálna aktivita ziaka a jeho mnohostranné uvedomené, zodpovedné konanie. Tentö proces nie je !l 's \j hladky, bezproblémovy, naopak, neustále núti ziaka menit' a prisposobobat' sa. V procese prisposobovania navodeného ucením, rozvíja sa aj ziakova sposobilost' rozhodovat' a kontrolovat' sa, hodnotit' a v t/ hodnotit' sa, a tieto cinnosti samy nadobúdajú motivacnú úcinnost a tvoria základ pracovnej a spoloííenskej sebaregulácie ziakovho správania. A \j y/ V tomto zmysle aj Leont'jev zdoraznuje, ze základ osobnosti cloveka nie je v jeho genetickych programoch, v dispozíciách, ba ani v zyskanych návykoch, vedomostiach a spősobilostiach, ale v systéme cinnosti, ktoré sa t^mito vedomost'ami a sposobilost'ami realizujú (Leont'jev, 1978. str. 135.). v V v Hovorili sme, ze ziak do procesu ucenia vstupuje ako potenciálna osobnost'. Ak sa ucením táto osobnost' meni a rozvíja,neznamená to V I \i v ukoncenie osobnostného vyvinu, ale posunutie na vyssiu úroven a nove •i perspektívy dal'sieho potencálneho osobnostného rozvoja. Aké gradovanie bude mat' tento proces, vo vei'kej miere závisí od toho, ako bude ziak V 1 pre dal'sí rozvoj motivovany, aké ciele, potreby a hodnoty sa stanú pre v V i v neho prít'azlivymi, stanú sa predmetom jeho osobnych aspirácií. v ^ A Spolocnym znakom roznych psychologyckych definícií motivácie ostávajú dve základné vsastnosti, a to smerovost, a ciel'ovost,' konania. /-v V Motivácia ucenia predstavuje zlozitú sústavu podnetov, ktoré ziaka vedú k y i/ i uceniu. Podl'a Pardela mnohé z ucebnych motívov vyplyvajú priamo z organizácie skolskej práce, jej systematicnosty, v^chovného stylu skoly, V problémovej metódy ucenia, systému kontroly, hodnotenia a inych (Pardel