Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/04)

Marta Valihorová: K problému motivácie ucebnej cinnosti ziakov

- 116 c./ na etapu motívov plynúcich z okolitéhoz i(ivota, budúceho povolania a zivotnych perspektív" (Leont'jev A.N., 1966. str. 354.). Za zvlást* dolezitú pokladáme v ucení motváciu na základe vnútornych záujmov, t. j. záujmov citovo nasytenych. Práve tieto vplyvajú na v i v spokojnost ziaka s dosiahnutym vysledkomnm, úzkosyvisia s aspiráciami a V V zázitkami úspechu. Spokojnost

1 a úspech predstavujú zázitkové kvality, ktoré sú silne individuálne podienené. Napríklad známka, ktorú ziak dostane v urcitom predmete, hoci sa triede bude javit' ako úspech, nemusí byt

1 úspechom z hl^diska práve dánéhoz ziaka. </ kj 1 V üceni najmä starsích ziakov nadobúda vyznam ciel ová motivácia ako druh sekundárnej motivácie. Na jej vyznamné postavenie poukázal u£ L.S. Vygotskij, ktory ju spojil s orientáciou na zónu najblizsieho vyvinu. Pritorm zdoraznil,ze v regulácii správsania moze byt

1 prít'azlivá a podnecujúca orientácia iba na také perspektívnie ciele, ktorych dosiahnutie je v moznostiach jednotlivca (Vygotskij, L.S., 1976., str. 313.). j ,j V procese riadeného ucenia patri k základnym úlohám ucitel^ nielen j v \l v mnohostranne motivovat

1 cinnost

1 ziakov,

ale zabezpecit

1 úcinnú motiváciu, ktorá co najviac podnieti k ucebnej cinnosit. Ucitel

1 by mal v motvácii ucenia zohl'adnovat

1 nielen osobnbnost

1 ziaka, ale aj podmienky a ciele £koly a spolocnosti. V nich dnes osobitne zdoraznujeme rozvíjanié aktivity uciaceho sa. v !/ v Prechod od motivácie k samotnej aktivite ziaka v ucení zabezpecujú aktivizujúce metódy. Pritom aktivita ziaka moze mat

1 rözne podoby, je rozdiel medzi aktivitou pri pocúvaní vykladu, pri reprodikovaní nauceného, pri cvicení manuálnych zrucností a pri aktívnej objavnej tvorivej cinnosti, ktorou sa ziak sám snazí preniknút' do podstaty javov. 4 \í "Aktivita v plnom zmysle slova sa realizuje, ked je ziak podnieteny k tomu, aby sa stal schopnym zúcastnovat' sa na tvorbe poznatkov a ich v/ uplatneny ... ktoré od neho vyzaduje osobne tvorivé bádatel^ké úsilie" (R. Gal: Oú en est la pédagogie, V Enseignement en France, Leningrad, 1970. str. 35.). Podl'a R.Gala len taká aktivita dovol'uje ziakom "...zfrerat* si sily a osvojit

1 si prínosnejsie spősoby práce a objavovania, ptretoze poskytujú prostrieky na vzdelávanie a na samostatné