Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)

Vysoké školy nemôžu vychovávať len tzv. „Čistých odborníkov", ale majú vychovávať odborníkov všestranne zdatných, vysoko ideove vpsyelých. Odborník vychovaný našou vysokou školou by mal svojím profilom zodpovedať charakteristické odborníka podanej L. I. Brežnevom na všezväzovom stretnutí študentov: „Sovietsky odborník dnes, to je človek, ktorý si dobre osvojil základy marxisticko

—leninského učenia, jasne vidí politické ciele strany a krajiny, má širokú vedeckú a praktickú prípravu, dokonale ovláda svoju špecializáciu. Dnešný sovietsky odborník — to je šikovný organizátor schopný v praxi aplikovať zásady vedeckej organizácie práce. Vie pracovať s ľudmi, váži si ich kolektívne skúsenosti, počúva názory súdruhov, kriticky hodnotí to, čo sa urobilo. A nakoniec, dnešný odborník — to je človek vysoko kultúrny, široko erudovaný, je to skutočný inteligent novej socialistickej spoločnosti" [4]. Požiadavky kladené na výchovu odborníka s vysokoškolským sú pri výchove budúcich učiteľov socialistickej školy ešte umocnené dôležitosťou ich poslania, lebo budú to práve oni, ktorí majú zaručiť, aby naša mladá generácia bola pripravená preživot v súlade s programom socialistického rozvoja. Dôležitosť dôšlednej komunistickej výchovy budúcich učiteľov je zvýraznená aj skutočnosť, že v krízových rokoch 1968—69 boli spochybnené základné princípy i celý systém komunistickej výchovy a vzdelávania a tak boli v oblasti školstva spôsobené ďalekosiahle škody. Tieto boli v procese konsolidácie našej spoločnosti postupne odstraňované, ale aj dnes v procese jej dynamického rozvoja ostávajú a sú neustále stupňované požiadavky zintenzívňovania a zvyšovania účinnosti komunistickej výchovy mládeže. Na nutnosť zintenzívnenia výchovnej práce školy a na nevyhnutnosť podstatného zlepšenia činnosti pedagogických a ostatných učiteľských fakúlt, najmä pokiaľ ide o obsah i metódy výchovnej činnosti upozorňujú aj výsledky rokovaní plén ÜV KSČ a U V KSS z októbra a novembra roku 1972, ktoré rozpracovali hlavné úlohy ideologickej práce po XIV. zjazde KSC a zjazde KSS. Ideologické pléna zdôraznili, že veľmi dôležitou úlohou našej školy je komunistická výchova mládeže, čo predpokladá teoreticky prepracovať a postupne uviesť do života ucelený systém komunistickej výchovy. Aj uznesenie zo zasadnutia plén TJV KSC v dňoch 2. a 4. júla 1973 ukladá komunistom v školstve rozpracovať, do XV. zjazdu KSČ, jednotný a ucelený systém komunistickej výchovy. Snahy o utvorenie uceleného systému komunistickej výchovy poslucháčov vysokých škôl nie sú niečim úplne novým. Už uznesenie ŰV KSČ: ..Ku zvýšeniu úrovne komunistickej výchvy na školách I. a II. cyklu a na školách vysokých", z roku 1962, požaduje vytvoriť takýto systém na všetkých stupňoch a typoch škôl. Na začiatku 60-tuch rokov boli vypracované najmä na pedagogických inštitútoch programy výchovnej práce, ktoré boli relatívne dobre premysleným systémom komunistickej výchovy. V ďalších rokoch, najmä po zániku pedagogických inštitútov, resp. ich zlúčení a vytvorení pedagogických fakúlt, sa tieto systémy ďalej nerozvíjali. Nerozvíjali sa ai na filozofických a prírodovedeckých fakultách. 122