Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1973. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 11)

III. Tanulmányok a Természettudományok köréböl - Ján Salaj: Vtacie synuzie intravilánu juznych svahoch Krupinskej vrchoviny A Krupinai-hegység beiső déli lejtőinek madárközösségei

Záver Na základe ornitologického výskumu južných svahov Krupinskej vrchoviny, ktorý som vykonával od roku 1960 mi umožnilo poznať vtáctvo a jej zmeny za posledné desaťročie. Od roku 1966 som študoval vtáctvo z hľadiska ekologického rozšírenia. Porovnal som staršiu literatúru z minulého storočia i povojnovú. Na základe tohoto poznania a skúseností zhrňujem výsledky výskumu týchto biotopov do týchto bodov: 1. Každý biotop má svoje špecifické druhy, alebo spoločné s inými formáciami. Ornitocenózy sú vyznačené jednotlivo na diagrame č. 1 a č. 2. Vyznačené sú hniezdiče absolutným číslom a počtom. 2. Najstabilnejší je biotop ľudských obydlí. Niektoré druhy hniezdia len tu a nikde inde. Poukazujem na meniacu sa kvantitu medzi lastovičkami v obciach, ako aj na integrovanie vtáčieho spoločenstva v zimných mesiacoch v hospodárskych strediskách JRD a ŠM. 3. Pri zisťovaní topického pôvodu vtákov prvého biotopu vidieť, že väčšina vtákov sú druhy listnatých a zmiešaných lesov. Ide o sídelnú príbuznosť medzi lesom a záhradami. Aj dominantné druhy parkové a záhradné sú pôvodom lesné druhy. Populácia tohoto biotopu v porovnaní s lesnými biocenózami je vysoká a relatívne stabilná. Počet druhov však je menší ako v hrabových dubinách. 4. V biotope č. 1 sú uvedené v tab. č. 1 výsledky pokusov privábovania vtákov umelými búdkami. 5. Počas roka dochádza k zmenám v kvalite druhov. Na jar príletom remigrantov a na jeseň odletom migrantov. Niektoré druhy v zime z iných biotopov navštevujú intravilán. Na jar má 46 druhov, v zime 42 (obdobie po ústupe migrantov). Adresa autora: RNDr. Ján Salaj, TJstav pre regionálny výskum pri Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. LITERATÚRA Ferianc, O., 1941: Avifauna Slovenska. Tech. obzor V. Prír. príl. II. 127. Ferianc, O., 1949: Fauna Zvolenského okresu so zreteľom na stavovce. Prír. sbor. IV. 37. Ferianc, O., 1958: Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava. Ferianc, O., 1964—65: Stavovce Slovenska. Vtáky 1—2. Bratislava. Ferianc, O., 1967: Liptovská Mara. Záverečná správa. ZŰ Bratislava. Feriancová

—Masárová, Z., 1967: Vtáctvo južnej časti Malých Karpat. Záverečná správa SAV. Bratislava. Kux, Z., 1951: K otázce rozšírení slavíka obecního (Luscinia negarhynchos) a slavíka uherského (Luscinia luscinia) na Slovensku. Sylvia XIII. 4, 134—135. Lác, J., 1967: Prečo je málo jariabkov? Pol. a ryb. XIX. č. 10. Malesevics, E., 1892: Losonc faunája vagyis és... A Losonci magy. kir. állami főgimnásium értesítője, 1891—92, p. 3—17. Losonc. Matoušek, B., 1961, 1962, 1963: Faunistický prehľad Slovenského vtáctva. Prír. sbor. Slov. múzea. VII, VIII, IX. Bratislava. Molnár, Z., 1961: Príspevok k poznaniu avifauny Fiľakova a Lučenca. Prír. sbor. Slov. múzea. VII. Bratislava. Mošanský

—Sládek, J., 1958: Nové poznatky a rozšírení a výskyte sov na Slovensku. Sylvia XV. 43. 427