Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1973. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 11)

III. Tanulmányok a Természettudományok köréböl - Ján Salaj: Vtacie synuzie intravilánu juznych svahoch Krupinskej vrchoviny A Krupinai-hegység beiső déli lejtőinek madárközösségei

1. Záhrady, sady, cintoríny, parky a vinice Sú všade tam, kde sú ľudské obydlia či už na predhoriach, alebo plošinách-lazoch. Ovocinárstvo v tomto kraji má bohatú tradíciu a minulosť. Venuje sa mu veľká pozornosť. Záhrady možno rozdeliť do dvoch typov. V prvom sú ovocné stromy a medzi nimi tráva. Orná plocha je len v blízkosti domu. Je to typ ovocinársky. V druhom je kombinácia ovocinárska a zahradnícka. Veľká časť záhrady sa ryľuje, alebo orie. Tento typ je viac rušený ako prvý typ. Aj rozmiestňovanie ovocných stromov je odlišné. V prvom type sú ovocné stromy po celej záhrade, v druhom väčšinou len po jej obvode. Prevláda toto zastúpenie ovocnýh stromov: jablone, slivky, hrušky, orechy, čerešne i jedlé gaštany. Poradie je podľa početnosti zastúpenia. Z krovín: egreš, ribezle a vinná réva. V parkoch a cintorínoch okrem okrasných drevín, prevážne kríkov sa pestujú: smrek, tuja, orgován, vŕba a lipa. Zvláštne postavenie tu majú vinice. Vních sú solitárne stromy: orechy, marhule, čerešne a iné. Potravné podmienky má tento biotop dobré. 2. Ľudské sídliská Okrem obcí som si všímal laznícke osamelosti, samotné budovy, chaty, hospodárske budovy JRD a ŠM a domky vo viniciach. V obciach sú zbytky po súkromnom hospodárení: maštale, chlievy a pod. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú strediská JRD a ŠM. Blízko nich vtáctvo nachádza potravu po celý rok. V zimných mesiacoch aj úkryt v stohoch slamy a sena. Metodika práce Výskumná plocha zahrňovala južné svahy Krupinskej vrchoviny. Pri výskume vtáctva som používal metódu priameho pozorovania a zisťovania. Používal som dalekohľad 6X30 a 12 X 60 značky Meopta. Pre dokumentačný materiál som používal japonskú nárazovku i strelnú zbraň. Na niektoré druhy ma upozornili miestni obyvatelia, ochancovia prírody, poľovníci, učitelia biológie. Všeobecne som sa opieral o druhy, ktoré každoročne hniezdia. Prirodzene najväčšia pozornosť sa venovala nidifikačnému obdobiu. Toto obdobie spadalo na druhú polovicu apríla, mája a júna. V tomto čase sa vtáky najviac pridržiavali svojich hniezdnych teritórií. Toto obdobie bolo najpriaznivejšie na študovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien vtáctva počas roka. Za hniezdne druhy som považoval tieto: 1. u ktorých som hniezdenie zistil, alebo čerstvo vyliahnuté mládatá, 2. druhy, ktoré boli v nidifikačnom období viac rokov pozorované, 3. druhy, u ktorých sa dalo hniezdenie predpokladať, no základe nosenia potravy. Nerešpektoval som staršie údaje o hniezdení a výskyte druhov, ktoré sa dnes nevyskytujú. Predovšetkým druhy, ktoré uvádza Malesevics (1892) a Schenk (1917). 418