Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1971. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 9)

dých a mladších členov strany má tancovať podľa osvedčenej starej pesničky a právo konať a myslieť za menej vyspelú masu si privlastnili 2—3." Zjazd v Martine sa však 19. októbra 1920 predsa pod nátlakom členských más zdola konal. Delegáti stredného Slovenska aj tu podporili politiku ľavice. Len 11 delegátov hlasovalo proti prijatiu do III. Internacionály, kým 117 delegátov hlasovalo za prijatie jej zásad. Ostré názorové boje, ktoré sa rozvinuli po martinskom zjazde prinášali viac osohu ľavici ako pravici. I ked sa pravici po martinskom zjazde podarilo zvolať okresnú konferenciu do Zvolena a potom i do Zvolenskej Slatiny a prinútiť delegátov, aby potvrdili právoplatnosť nového zjazdu, ktorý sa mal zísť 7. novembra 1920 znovu v Martine, bolo to Pyrhovo víťazstvo. Reč a skutky robotníctva a pracujúcich más boli iné. Tak napríklad delegáti 36 horehronských obcí žiadajú vyvlastnenie lúk a pasienkov. Veľká demonštrácia pracujúcich, konaná v B. Bystrici 28. októbra 1920, prijíma rezolúciu, v ktorej sa hovorí, .,že ľud bude bojovať pod zástavou socializmu za vybudovanie socialistickej republiky." Župná konferencia v Banskej Bystrici 12. decembra, oboslaná 60-timi delegátmi z 90 organizácií, ktorí zastupovali 12. 241 členov, zamietla pravičiarsku a prijala ľavicovú rezolúciu, v ktorej sa žiadalo, aby sociálna demokracia vstúpila do III. Internacionály. Župná konferencia sa nestalčila dobre ani skončiť a už sa robotníctvo v Banskej Bystrici, Harmanci a vo Zvolene zapája do generálneho štrajku, vyhláseného v súvislosti s obsadením Lidového domu v Prahe. Medzi prvými v Banskej Bystrici sa do štrajku zapojili robotníci v zápalkárni (540), textilke (150), stoličkovej továrni (300) v závode na spracovanie dreva (100), na štátnej píle (140), v parnom mlyne (70) a v ostatných menších závodoch a podnikoch (do 500 robotníkov). Vcelku sa do generálneho štrajku v Banskej Bystrici zapojilo okolo 1800, v Harmanci 850 robotníkov. Verejná schôdza, ktorá sa konala krátko po začatí štrajkových akcií v mestskom kine za účasti 2000 robotníkov, prijala deklaráciu, v ktorej sa žiadalo: okamžité odstúpenie úradníckej vlády, jej nahradenie vládou sociálnodemokratickou, zriadenie závodných rád. Súčasne vyslovila súhlas s revolučnými zásadami, ktorých predstaviteľkou bola marxistická ľavica a III. Internacionála. Izolovanosť banskobystrických robotníkov a ich ľavicových predstaviteľov od ústredného vedenia štrajku na Slovensku, resp. v Prahe (nemali spojenie v dôsledku zásahu župného úradu), zradcovská a štrajkokazeeká politika pravičiarov a zásahu štátnych orgánov, to všetko spôsobilo, že štrajk v Banskej Bystrici a Harmanci 15. a 16. decembra končí bezúspešne. V nedeľu 12. decembra sa o generálnom štrajku dozvedeli aj robotníci vo zvolenskej Unionke. 13. decembra začali štrajkovať. Obsadili továreň, jej správu vzali pod svoju kontrolu a majetok závodu vyhlásili za svoj. Do čela štrajku sa postavila 5-členná robotnícka rada: A. Vavrík (predseda), R. Čélko, Fr. Dúbravský, J. Vrbovský a J. Kováč ktorí na táboroch ľudu, usporiadaných 13. a 14. decembra v závode i v meste, „objasňovali celý zmysel boja za komunizmus". Rýchly zásah mocenského aparátu zabránil rozšírenie štrajkového hnutia do lokomotívneho depa a železničnej stanice. 309