Ember Győző: Az újratelepülő Békés megye első összeírásai 1715–1730 - Forráskiadványok a Békés Megyei Levéltárból 8. (Békéscsaba, 1977)

Prvé súpisy v znovuosídlenej Békésskej zupe v rokoch 1715—1730 (Obsahov vynatok)

Kedze vsetky súpisy súviseli so zdanovaním, nachádzajú sa v nich údaje, z ktorych mozno usudzovaf na daneschopnosí spísanych osőb. V jednotlivych súpisoch nefigurovali vzdy totozné údaje. V niektorych sa hlavny dőraz kládol na obrábany pozemok a plody zeme. Iné súpisy boli vsak zamerané skör na stavy dobytka. V riedko obyvanych zupách bola hojnosf obrábatemej pődy. Chotár jednotlivych osád bol obrábany podla kolektívneho systému: kazdej domácnosti bolo pridelené tol'ko pödy, kol'ko bola schopná obrábaí svojimi fudskymi i zvieracími pracovnymi silami. ILudskymi a zvieracími pracovnymi silami sa urcovala aj daneschopnosf. V dósledku sídleneckych i zemepanskych osídl'ovacích akcií, ako aj prirodzeného prírastku obyvatelstva Tudskych pracovnych síi stále pribúdalo, ale aj ubúdalo v dősledku dal§ej migrácie. Odlivom obyvatelstva bola íazko postihnutá aj znovuosídlená Békésska zupa. O jeho rozmeroch nachádzame presné údaje v súpise z r. 1725, ktory uvádza aj mená odsíahovalcov, ako aj údaje, kedy a kam sa odsíahovali. V r. 1725 bolo v zupe spísanych 1022 miestnych domácnosti a 364 odsfahovalych. V poslednom roku pred súpisom odsíahovalo sa zo zupy 260 domácnosti. Najvacsí odliv, az 50-percentovy, bol zaznamenany v Csabe, pomerne maly, 6,35 cize 11,22-percentovy, v Békési a Gyule. V styroch obciach nebol zaznaceny ziaden odliv, sú to Berény, Szarvas, SzentAndrás a Vésztő. Bola to predovsetkym vel'ká migrácia poddanstva, ktorá v r. 1725 popudüa nového zemepána zupy Jána Jurája Harruckera (ői Harruckerna), aby sa obrátil priamo na panovníka so ziadosfou o zmensenie vojnovej dane v zupe. Harrucker v r. 1719 dostal, cize kúpil gyulanské panstvo, ktoré po vyhnaní Turkov bolo v erárnej údrábe a predstavovalo takmer célú plochu zupy. V r. 1725 sa z jeho vlastníctva vymanovali iba dve osady v zupe: dedina Vári, ktorá patrila grófovi Jánovi Jakubovi Löwenburgovi, zijúcemu no Viedni, a Szent-András, ktory patril personálovi Jurajovi Szárazovi, ktory byval tiez daleko od svojho panstva. Okrem nich iného zemepána ani nebolo v zupe. Panovník vyhovel áiadosti Harruckera o súpis danovníkov a preverenie danovych pomerov v 2upe. Tak vznikol súpis z r. 1725, ktor^ bol zhotoven^ dvoma krárovskymi komisármi a je uvedeny v práci v plnom znení. Vol'ba autóra pädia na súpis z r. 1725 nielen preto, ze jediny z jedenástich obsahuje aj mená odsíahovalych. Vybral si ho na zverejnenie aj preto, lebo obsahuje hojne údajov o osídlení jednotlivych miest, o mechanizme danovej správy, ako aj o podiele Státnych a áupnych danovych brennen. Poskytuje pouőny obraz o vzájomnom pomere zemepána a 2upnej vrchnosti, ako aj a pomere zupnej a centrálnej král'ovskej vrchnosti. Na návrh vládnych orgánov panovník pravda neznízil vyrub vojnovej dane, no nariadil znaőné znízenie poőtu zupnych úradníkov, a tak zmiernil danové íarchy v zupe. Spravovanie vojnovej dane vybral z rúk zupnej vrchnosti a odovzdal ho Harruckerovi, ktory tak spravoval prostredníctvom svojich zemepanskych úradníkov aj státnu daft. Harrucker r. 1729 bol pov^seny na baróna a r. 1732 bol menovan^ aj za hlavného zupana. 2upa i nadalej rychlo postupovala po ceste vyvoja, ktorého prvé méty sa rysujú v súpisoch z rokov 1715-1730, medzi nimi aj v tu uvedenom súpise z r. 1725. 176